Mgr. Vladimír Skalský, predseda SZSZ

člen výboru Rady vlády SR pre kultúru
  • BPP
  • mimo zastupiteľskú funkciu
ProfileTopCardGraphDescription

Priemerná známka je 0,67. Ohodnoťte podľa svojho uváženia.

-3 -2 -1 0 1 2 3 4 5

(-3 je najhoršie známka / +5 je najlepšia známka)

15.10.2018 23:00:35

SLOVENSKÝ SVET DNES – GENERAČNÉ VÝZVY V EPOCHE GLOBALIZÁCIE

SLOVENSKÝ SVET DNES – GENERAČNÉ VÝZVY V EPOCHE GLOBALIZÁCIE

Aké sú pre Slovákov v zahraničí generačné výzvy dnes, v roku 2018? Domnievam sa, že tie základné sú dve a spolu súvisia: vyrovnať sa s globalizáciou a zabezpečiť generačný prenos.

 Stála konferencia „Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí“ sa koná raz za dva roky - ako vrcholné snemovanie reprezentantov štátu a krajanského sveta. V roku medzi stálymi konferenciami sa zasa koná buď Valné zhromaždenie Svetového združenia Slovákov v zahraničí alebo Programová konferencia tejto strešnej organizácie slovenského sveta. Tieto príležitosti bilancovať a plánovať ešte dopĺňajú zasadnutia Expertnej komisie krajanov a odborníkov na Slovákov žijúcich v zahranićí, ktoré organizuje Svetové združenie Slovákov v zahraničí s podporou MZVaEZ a garanciou ÚSŽZ. Mnohokrát sme teda spolu premýšľali, odkiaľ slovenský svet ide a kam. V roku 2018 sme si však vytýčili podľa môjho názoru mimoriadne pálčivú tému.

Stála konferencia Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí sa tentoraz koná doslova v predvečer veľkého výročia – sto rokov od vzniku Československej republiky, ktorý bol zásadným emancipačným krokom Slovákov, ktorý prišiel doslova päť minút pred dvanástou, pokiaľ ide o národnú existenciu Slovákov. Ak sú témou konferencie „Generačné výzvy pri posilňovaní národného povedomia Slovákov žijúcich v zahraničí“, tak konštatujme, že vznik ČSR bol pred sto rokmi takou generačnou výzvou – pre všetkých Slovákov (rovnako ako Čechov), i pre krajanov. A krajania v nej mimoriadne obstáli. Tí v Amerike při podpise Clevelandskej a Pittsburskej dohody i při lobbovaní v prospech Washingtonskej deklarácie. Ale nielen tak. Krajanom bol vlastne i Milan Rastislav Štefánik, ktorý svoje výnimočné dielo vykonal v zahraničí. A v zahraničí pôsobili v prospech vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov napríklad aj legionári – vo Francúzsku, Taliansku a najmä Rusku.

Rok 2018 je však aj rokom ďalších zásadných výročí. Samozrejme 25 rokov od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, čo bol pochopiteľne prelom aj v oblasti krajanskej politiky, nehľadiac na to, že sa tým najväčšia krajanská komunita v Európe zrodila – ide o Slovákov v Česku. Sú to však aj pol storočia od roku 1968, ktorý vyhnal veľkú komunitu Slovákov do exilu v západnej Európe i zámorí. Čosi podobné sa dá povedať aj o roku 1948. I o roku 1938. A pripomíname si, pokiaľ ide o národnú emancipáciu, napokon aj okrúhle výročie revolučného roku 1848 s celým komplikovaným vystúpením štúrovcov. Všetky tie roky prinášali – i pre krajanov - generačné výzvy, ktoré pri spätnom pohľade vieme pomerne bezpečne identifikovať.

Aké sú však generačné výzvy dnes, v roku 2018? Domnievam sa, že tie základné sú dve a spolu súvisia: vyrovnať sa s globalizáciou a zabezpečiť generačný prenos.

Začnime tým druhým, generačným prenosom. Napokon názov konferencie sa dá vlastne čítať aj takto: že ide o výzvu zabezpečiť výmenu generácií, teda pokračovanie krajanských snáh. Všetci vieme, že to v dnešnej situácii nie je jednoduché a že to nie je možné bez zmeny niektorých zažitých prístupov. Musíme nájsť témy a formy, ktoré mladú generáciu ku krajanskému životu pritiahnu, vytvoriť podmienky pre jej vlastnú iniciatívu, napríklad v oblasti vzdelávania detí či i v kultúre, a vytvoriť tiež podmienky, ktoré umožnia mladým ľuďom, núteným myslieť na ekonomické zabezpečenie svojho života, štúdia, novozaložených rodín, venovať významnú časť svojho času a energie krajanskému životu.

Ak hovorím o vplyve globalizácie, na prvom mieste je to pôsobenie ekonomického gradientu vo svete, ktorý je z veľkej časti bez hraníc. Otvorenie hraníc je ste spríjemnenie života individuálnych ľudí. Súčasne však významná výzva pre komunity, spoločnosti. Je to stále ten istý ekonomický gradient, ktorý cez ľahko priestupné hranice ženie Slovákov zo Srbska a Rumunska na Slovensko, alebo ďalej na západ, stále ten istý, ktorý ženie mladých ľudí zo Slovenska do západnej Európy a zámoria. Hranice zatvárať iste nechceme, s ekonomickým gradientom vieme urobiť veľmi málo. Musíme teda s týmito pohybmi počítať ako s nemennou realitou? A ak áno, ako na ňu reagovať? Chceme lákať občanov SR zo zahraničia naspäť domov? A ako? A chceme motivovať Slovákov zo Srbska či Rumunska, aby sa vrátili na Dolnú zem? A ak áno, máme na to nástroje? Globalizácia prináša navyše často aj ideológiu, ktorá znižuje význam národnej príslušnosti, dokonca ju zamieňa s občianstvom. Prináša logicky aj prevahu zmiešaných manželstiev. To všetko vedie k menšiemu záujmu o krajanský život a k asimilácii. Opäť, je to realita, nenariekajmu nad ňou, vezmime ju ako výzvu – v čom sa ponuka krajanskej komunity pre najmä mladých ľudí musí zmeniť?

Toto všetko sú otázky, na ktoré by sme na stálej konferencii mali hľadať odpovede. Celkom určite medzi tie odpovede zo strany štátu musí patriť aj naplnenie programového vyhlásenia vlády, kde sa krajanská problematika ocitla medzi prioritami zahraničnej a európskej politiky. Naplnenie týchto deklarácií činmi podľa môjho názoru znamená navýšenie objemu grantovej podpory a podporu vzniku Centra slovenského zahraničia, ktoré zriadilo a začína v centre Bratislavy rekonštruovať Svetové združenie Slovákov v zahraničí.  

Pokiaľ ide o grantovú podporu, myslím si, že už netreba argumentovať len tak, že na úroveň, garantovanú kedysi uznesením vlády, teda na 40 miliónov Sk. Predovšetkým treba vychádzať z analýzy skutočných potrieb, ako ich reflektujú okrem iného relevantné podávané žiadosti a tiež z komparácie so susednými krajinami. Určite treba v tejto podpore zvlášť akcentovať popri bežných projektoch aj strategické investície, ktoré dokážu zásadne a dlhodobo zmeniť situáciu jednotlivých komunít.

Centrum slovenského zahraničia je dôležitým symbolom krajanskej politiky, erbovým projektom, ale predovšetkým čímsi, čo bude túto problematiku trvalo zviditeľňovať a sprítomňovať v hlavnom meste Slovenska a tak zvyšovať povedomie o jej význame. Bude výkladnou skriňou slovenského zahraničia smerom domov, či do starého domova.  Zopakujem na tomto mieste aspoň základné fakty, ktoré už Svetové združenie Slovákov v zahraničí publikovalo: Budova pre centrum je vybraná, je v absolútnom centre Bratislavy medzi Námestím SNP a Laurinskou ulicou, konkrétne medzi Manderlou a Starou tržnicou. SZSZ ju plánuje prevádzkovať bez napojenia na štátny rozpočet, iba s grantovou podporou na konkrétne projekty, a to podotýkam podporou z veľkej časti z iných zdrojov, než je ÚSŽZ – napríklad rátame so zdrojmi ako Fond na podporu umenia, Hlavné mesto Bratislava, Európska únia, Medzinárodný višegrádsky fond a ďalšie, ako aj s reklamou, sponzoringom a príjmami z prevádzky. Počíta sa, samozrejme, s jednorazovou štátnou podporou výkupu a rekonštrukcie priestorov v celkovom objeme 1,5-1,6 mil. eur. Centrum bude prezentovať živú kultúru od tradičnej cez divadelnú, hudobnú, literárnu či výtvarnú až po gastronómiu, a tiež dejiny Slovákov v zahraničí. Za tým účelom bude obsahovať multifunkčnú sálu, galériu, reštauráciu, ktorá napomôže samofinancovateľnosti prevádzky, i patričné zázemie. Projekt značne pokročil a spoliehame sa na politické prísľuby podpory. V budove na Laurinskej 19 by sa Centrum slovenského zahraničia malo stretnúť a vytvárať synergické efekty aj s ďalśími kultúrnymi aktivitami, napríklad spisovateľskými či v istom variante aj s Českým domom v Bratislave.

Ak som zabehol do podrobností jedného projektu, je to pars pro toto, teda jedlotlivosť za celok: ukážka toho, ako riešiť generačné výzvy. Veľkoryso. Áno, musíme nájsť odvahu aj k novým, veľkorysým krokom. Inak budeme len divákmi osudu krajanského sveta, ktorý pobeží ako film, do ktorého nevieme, či sa bojíme zasiahnuť. Sveta, ktorý sa nám bude z generácie na generáciu umenšovať – nielen čo do početnosti, ale aj a najmä čo do kvality a štrukturovanosti života našich komunít.

Profily ParlamentnéListy.sk je kontaktná názorová platforma medzi politikmi, inštitúciami, politickými stranami a ich voličmi. Názory v tejto platforme nie je možné stotožňovať s postojmi vydavateľa a redakcie ParlamentnéListy.sk. Pre túto názorovú platformu platí Etický kódex vkladanie príspevkov.a Všeobecné podmienky používania služby ParlamentneListy.sk
Diskuse obsahuje 0 příspěvků Vstúpiť do diskusie Komentovať článok Vytlačiť