Mgr. Vladimír Skalský, predseda SZSZ

člen výboru Rady vlády SR pre kultúru
  • BPP
  • mimo zastupiteľskú funkciu
ProfileTopCardGraphDescription

Priemerná známka je 0,67. Ohodnoťte podľa svojho uváženia.

-3 -2 -1 0 1 2 3 4 5

(-3 je najhoršie známka / +5 je najlepšia známka)

26. 2. 2020 4:22:32

Pavel Vilikovský hovoril o každom a za všetkých

Pavel Vilikovský hovoril o každom a za všetkých

V pondelok 10. februára zomrel vo veku 78 rokov zomrel prozaik, prekladateľ a publicista Pavel Vilikovský. Jeden z najvydávanejśích, najprekladanejších, najoceňovanejších. Môj obľúbený.

 V pondelok 10. februára zomrel vo veku 78 rokov zomrel prozaik, prekladateľ a publicista Pavel Vilikovský. Jeden z najvydávanejśích, najprekladanejších, najoceňovanejších. Môj obľúbený. "Som Slovák, lebo po slovensky sa mi myslí najslobodnejšie. Ale čo a ako si myslím, v tom som už - našťastie alebo žiaľbohu - Vilikovský," napísal kedysi. Svoju sebairóniu prejavil aj v rozhovore, ktorý som s ním viedol pre časopis Slovenské dotyky v roku 1997. Na otázku, v čom vidí dôvod obrovského úspechu jeho knihy Krutý strojvodca, mi povedal: „Ja mám na to jednu teóriu: keď človek niečo vytrvalo a dosť dlho robí, ľudia si povedia: ‘No ale veď to nie je možné, je to síce strašná volovina, ale niečo na tom musí byť, inak by to toľko rokov nerobil!‘ Ja už vyše tridsať rokov píšem stále rovnako a jednoducho som ich unavil...“ Kto knihu čítal, vie, že o tom to rozhodne nebolo. Pointa za pointou, bravúrna práca s jazykom, hlboké premýšľanie, vtip. Dalo by sa povedať aj: ľahkosť pera. „S ľahkosťou pera som zatiaľ nemal tú česť, u mňa je všetko číra drina,“ kontroval už vopred Pavel Vilikovský.

 Narodil sa 27. júna 1941 v Palúdzke (dnes súčasť Liptovského Mikuláša) ako syn literárneho historika českého pôvodu Jana Vilikovského, vyrastal však v Bratislave. Matka Júlia bola učiteľkou angličtiny a slovenčiny, brat Ján (1937) je anglista a prekladateľ. Od roku 1958 študoval filmovú réžiu na FAMU v Prahe, po dvoch rokoch prestúpil na štúdium angličtiny a slovenčiny, ktoré v rokoch 1960–1965 absolvoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pracoval ako redaktor v mesačníku Slovenské pohľady (1964, 1966 – 1970), po nútenom odchode z časopisu na začiatku normalizácie sa zamestnal ako redaktor vydavateľstva Tatran, v rokoch 1976 – 1996 pracoval ako redaktor v časopise Romboid, v 90. rokoch aj v slovenskej redakcii Readers´s Digest.  Potom pôsobil ako spisovateľ a prekladatel na voľnej nohe. Žil v Bratislave.

Pavel Vilikovský bol zžieravý ironik s istou láskavosťou, brilantný intelektuál, ktorý nestratil  tie najprostejšie väzby, autor s vtipom i beznádejou – stručne povedané, naozaj svetový autor, hoci globálny ohlas je v prípade spisovateľov malých národov až príliš limitovaný. „Vo Vilikovského tvorbe je už od jeho debutu prítomný skeptický postoj k literatúre a jej poznávacím možnostiam, a preto svoje rozprávanie často posúva do polohy grotesky a absurdného humoru,“ napísal o ňom kolega prozaik Anton Baláž. „V čase, keď normatívna socialistická kritika žiadala od autorov aj v tvorbe jednoznačné postoje k životu a spoločnosti, Vilikovský svojimi detektívne ladenými príbehmi ukazoval, že pravda je nejednoznačná a aj o tých ‘najpravdivejších‘ dôkazoch možno a treba pochybovať. Premyslene a odvážne ‚kradmou rukou siahol‘ na niektorých našich národných hrdinov (Štefánik, Jánošík), aby naše historické vedomie pomohol očistiť od lyrického pseudobalastu, ktorý nám bráni získať reálny pohľad na naše dejiny.“

            Knižne debutoval zbierkou poviedok Citová výchova v marci (1965). V čase normalizácie sa na dlhšie obdobie autorsky odmlčal. Až v roku 1983 vydal novelu Prvá veta spánku. V roku 1989 mu vyšla legendárna próza Večne je zelený a novely Kôň na poschodí, Slepec vo Vrábľoch. V spoločnej knihe s Lajosom Grendelom uverejnil pod súborným názvom Slovenský Casanova (1991) tri intímne, erotické listy straníckeho funkcionára s hviezdoslavovským menom Artuš Vilánni. O rok neskôr mu vyšla detektívka Peší príbeh a v roku 1996 mnohými cenami ovenčená zbierka poviedok Krutý strojvodca. Nasledovala próza s autobiografickými črtami Posledný kôň Pompejí (2001) a súbor poviedok Čarovný papagáj a iné gýče (2005). Za túto knihu dostal Pavel Vilikovský cenu Anasoft litera hneď v prvom ročníku tejto súťaže.
Autobiografický charakter má aj próza Silberputzen. Leštenie starého striebra (2006). V roku 2009 vydal román Vlastný životopis zla a v roku 2010 prózu Pes na ceste.  V rokoch 2013-2014 mu vyšli novely Letmý sneh, Príbeh ozajského človeka a Prvá a posledná láska. Za túto knihu dostal Vilikovský ďalšiu cenu Anasoft litera a ako jediný slovenský spisovateľ sa stal jej dvojnásobným laureátom. Jeho najnovšími knihami sú próza Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa (2017) a novela RAJc je preč (2018).

            Pavel Vilikovský tiež získal Cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ, Cenu Dominika Tatarku, v roku 1999 si prevzal Stredoeurópsku cenu Vilenica a Prémiu Litfondu za rok 2001 za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu - za román Posledný kôň Pompejí. V roku 2015 mu prezident SR Andrej Kiska udelil Pribinov kríž II. triedy.

            Jeho literárne diela sú preložené do mnohých cudzích jazykov ako napríklad maďarčiny, angličtiny, francúzštiny či poľštiny. Pavel Vilikovský preložil tiež fascinujúce množstvo diel z anglo-americkej literatúry (J. Aldrige, J. Conrad, W. Faulkner, M. Lowry, Th. Kenneally).

„S písaním je to tak: píšem cez seba, ale nie o sebe,“ povedal v roku 2002 Pavel Vilikovský v rozhovore s Ľubicou Suballyovou: „Ja som len tá citlivá emulzia na filme, na ktorú svetlo vpisuje vonkajší obraz. Usilujem sa, aby emulzia bola čo najcitlivejšia, ale moja „reálna“ osoba pri tom nehrá nijakú úlohu. Pravdaže, čerpám z vlastných vnemov, postrehov, zážitkov, ináč to nejde, ale chcem hovoriť o každom a za všetkých. O človeku a za ľudí.“

Pre každého a pre všetkých tu nechal bohatstvo. Vďaka, majstre!

Profily ParlamentnéListy.sk je kontaktná názorová platforma medzi politikmi, inštitúciami, politickými stranami a ich voličmi. Názory v tejto platforme nie je možné stotožňovať s postojmi vydavateľa a redakcie ParlamentnéListy.sk. Pre túto názorovú platformu platí Etický kódex vkladanie príspevkov.a Všeobecné podmienky používania služby ParlamentneListy.sk
Diskuse obsahuje 0 příspěvků Vstúpiť do diskusie Komentovať článok Vytlačiť
reklama