Toto je prvé, čo si treba ujasniť. Diskusie, či vlastne majú právo voliť tí, ktorí dlhodobo nežijú v Slovenskej republike, naozaj nemá zmysel viesť. V parlamentných a prezidentských voľbách, či v referende, ho jednoducho majú, je to atribút občianstva. Bodka. Ťažko si predstaviť niečo iné, každopádne spochybňovanie tohto je v príkrom rozpore s ústavou. Samozrejme, v komunálnych či regionálnych voľbách záleží od trvalého bydliska. Ak je právny výklad jasný, nemajú asi vágnejšie úvahy zmysel, ale predsa: Kritici zvyknú namietať, že tí to občania sú horšie informovaní, čo nie je v čase internetu absolútne pravda. Zvyknú ešte hovoriť, že nenesú následky svojej voľby, čo rovnako pravda nie je, lebo spravidla majú na Slovensku rôzne záujmy, od rodinných po majetkové, navyše politika a povesť Slovenska ich ovplyvňuje kdekoľvek na svete, v Európskej únii, kde žije veľká väčšina voličov v zahraničí, úplne bezprostredne.
Keď sa už teda nemusíme vracať
k otázke, či Slováci, žijúci v zahraničí majú právo voliť, poďme si
rozobrať otázku komfortu týchto volieb. Svetové združenie Slovákov v zahraničí
bolo pri každom jeho zvýšení, chce, aby tento proces pokračoval, a chce
byť pri tom hlavným partnerom orgánov SR. Pôvodný stav, keď jedinou možnosťou
bolo pricestovať na Slovensko, sa zásadne zmenil pri parlamentných voľbách v roku
2010. Vtedy po prvý raz bolo možné voliť korešpondenčne. Je to prakticky stav,
ktorý platí dodnes. Počet voličov bol sprvu malý, postupne však rástol. V roku
2016 už volilo poštou asi 17278 Slovákov zo zahraničia (drvivá väčšina v mieste
svojho trvalého bydliska, najviac v Bratislavskom a Prešovskom kraji,
len tí, čo ho nemajú, v špeciálnom obvode), podľa odhadov Svetového združenia Slovákov v zahraničí
ďalších 30 tisíc pricestovalo a odvolilo na Slovensku. Ak uvážime, že
odovzdaných bolo 2,6 milióna platných hlasov, rozhodli Slováci zo zahraničia
zhruba o troch mandátoch. V najnovších voľbách odhaduje SZSZ nárast s ohľadom
na mieru mobilizácie aspoň o 50 %, teda 25 tisíc voličov poštou, 45 tisíc
na Slovensku.
Boj o zvýšenie komfortu
týchto volieb trvá dlho. Autor týchto riadkov bol už aj členom komisie pre
prípravu volebného kódexu, ktorú zriadil vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic
a kde sa hovorilo o rôznych možnostiach hlasovania spoza hraníc. Avšak
nekončí.
Jednou
z požiadaviek je, aby sa dalo voliť i na zastupiteľských úradoch. K tejto
požiadavke, dlhodobo prezentovanej Svetovým združením Slovákov v zahraničí,
sa už pozitívne postavil i predseda vlády SR Peter Pellegrini, ktorý
vyjadril presvedčenie, že veľvyslanectvá a konzuláty sú schopné to
zabezpečiť. Zaujímavé je, že napríklad Česi túto formu volieb majú a usilujú
naopak o rozšírenie o korešpondenčné voľby podľa slovenského vzoru.
Kombinácia je veľmi prirodzená, keďže voľby na zastupiteľských úradoch sú síce
pohodlné, avšak iba pre tých, ktorí bývajú blízko.
Ďalšou cestou je tiež skrátenie lehôt pre korešpondenčnú voľbu a najmä jej umožnenie i pri prezidentských voľbách. Oboje narážalo na stanovisko Svetovej poštovej únie, ktoré si vyžiadala už spomínaná komisia pre prípravu Volebného kódexu. Podľa neho nie je možné garantovať doručenie zásielky z akéhokoľvek miesta sveta v kratších termínoch, zvlášť nie za dva týždne medzi prvým a druhým kolom prezidentských volieb. Zdá sa, že problém rieši návrh podpredsedu Národnej rady SR Martina Klusa, s ktorým sa Svetové združenie Slovákov v zahraničí stotožňuje. Po novom by bolo možné doručovať poštou nie na Slovensku, ale na zastupiteľský úrad v danej krajine. To by proces navyše pre voliča aj zlacnilo. A pekne by sa to dopĺňalo s osobnými voľbami na zastupiteľských úradoch.
Najradikálnejším riešením, ktoré netreba spúšťať zo zreteľa, sú voľby prostredníctvom internetu, za príklad sa dáva spravidla Estónsko a argumentuje sa bezpečnosťou internet bankingu. Identifikátorom by mohli byť napríklad občianske preukazy s čipom a zrejme i nová forma osvedčení o štátnom občianstve pre tých, čo nemajú trvalé bydlisko na Slovensku – tá by musela byť rovnako s čipom a predĺžená by musela byť ich platnosť. Pravda však je, že v dnešnej situácii, keď sú i voľby vo väčších krajinách v podozrení, či nie sú manipulované zvonku, nech už z ktorejkoľvek svetovej strany, či zvnútra, sa to zdá byť nebezpečné. Navyše vznikajú otázky, týkajúce sa toho, či je možné zabezpečiť úplnú bezpečnosť pri absolútnej tajnosti volieb, ktorá je garantovaná ústavou. A v neposlednom rade sú i obavy, že by to uľahčilo kupovanie hlasov, napríklad vo vylúčených lokalitách. Summa summarum, toto je zrejme ešte na dlhú diskusiu.
Čo z toho všetkého vyplýva pre voliča v zahraničí v tejto chvíli? Najmenej 50 dní pred voľbami, ktoré sú stanovené na mierne kuriózny termín 29. februára, treba požiadať o zaslanie volebných lístkov. Buď v mieste trvalého bydliska, ale v špeciálnom obvode v Bratislave-Petržalke. Termín pre túto žiadosť vychádza na 10. januára. Návody sú na internete, je na to aj jednoduchá elektronická aplikácia na webe Slovensko.Digital, ktorá už v minulých voľbách pomohla aktivizovať voličov. Následne najneskôr deň pred termínom volieb, teda 28. februára, treba volebný lístok podľa návodu odoslať. Alebo odcestovať voliť na Slovensko...
