MUDr. Štefan Zelník, PhD.

  • SNS
  • poslanec
ProfileTopCardGraphDescription

Priemerná známka je 2,15. Ohodnoťte podľa svojho uváženia.

-3 -2 -1 0 1 2 3 4 5

(-3 je najhoršie známka / +5 je najlepšia známka)

Dotaz

10.6.2018 12:10:02 - alle

Zdravotné poisťovne

Aký máte postoj k zdravotným poisťovniam? Jedna silá štátna, alebo otvorený trh?
Prečo poisťovne neplatia lekárom, to čo majú, veď výkon je ako práca a za tú predsa treba zaplatiť?
Kde sa teda strácajú peniaze, my ľudia musíme platiť, zamestnávateľ musí platiť a poisťovne nie?
Ďakujem Alex, BA

Odpoveď

14.6.2018 8:06:13 - MUDr. Štefan Zelník, PhD.
 Dobrý deň,
posielam Vám odpovede na Vaše otázky.


Aký máte postoj k zdravotným poisťovniam? Jedna silná štátna, alebo otvorený trh?

V istej etape na „trhu“ zdravotného poistenia pôsobilo na Slovensku až 17 zdravotných poisťovní. Väčšina poisťovní vznikla v rokoch 1993 až 1995. Behom krátkeho času sa začali objavovať prvé problémy s „trhom zdravotného poistenia“. Ako prvá vyhlásila „insolventnosť“ zdravotná poisťovňa Perspektíva. Podľa dostupných informácií mala Perspektíva dlhy na úrovni 1,6 mld. Sk. Niektoré zdravotné poisťovne prestali uhrádzať platby zdravotníckym zariadeniam za odliečených pacientov a peniaze sa začali v systéme „strácať“. Zo 17 poisťovní ostalo koncom 90. rokov už iba päť. Ukázalo sa, že voľný trh so zdravotným poistením nebol pre Slovensko vhodným riešením. V súčasnosti sú na trhu tri zdravotné poisťovne (VšZP, Dôvera, Union). Ja osobne som presvedčený, že pre Slovensko je tento počet postačujúci.

Prečo poisťovne neplatia lekárom, to čo majú, veď výkon je ako práca a za tú predsa treba zaplatiť? Kde sa teda strácajú peniaze, my ľudia musíme platiť, zamestnávateľ musí platiť a poisťovne nie?

Dlh v zdravotníctve naďalej narastá a to z niekoľkých dôvodov.

  1. Slovenské zdravotníctvo je dlhodobo podfinancované.
  2. Zákonom sa zvýšili platy zamestnancov v zdravotníctve, čo bolo správne riešenie pre stabilizáciu zdravotníckeho personálu, to sa však nepremietlo do adekvátneho zvýšenia rozpočtu pre rezort zdravotníctva. Kontrolný úrad upozornil ministerstvo zdravotníctva aj na fakt, že nemocnice majú v priemere na sto eur príjmu od zdravotných poisťovní náklady až na úrovni 122,59 eura. 
  3. Vo viacerých zdravotníckych zariadeniach zlyhal riadiaci manažment. Potvrdila to aj správa NKÚ SR. V nej sa okrem iného uvádza, že boli zrealizované predražené nákupy zdravotníckej techniky, špeciálneho zdravotného materiálu, manažmenty podpísali rôzne nevýhodné zmluvy v neprospech zdravotníckych zariadení (upratovacie služby, prenájmy, atď.). 
  4. Poisťovne nehradia poskytovateľom zdravotnej starostlivosti všetky reálne náklady spojené s diagnostikou a liečbou pacienta. Chcem zdôrazniť, že aj zdravotné poisťovne pracujú s určitým objemom financií a ten objektívne nepokrýva skutočné náklady za diagnostiku  a liečbu pacienta. V zdravotníctve neexistuje skutočná cenotvorba, ale tzv. „úhradový mechanizmus“.  V minulosti zdravotné poisťovne uhrádzali poskytovateľom platby za lôžkodeň, neskôr za odliečeného pacienta. V súčasnosti MZ SR pracuje na DRG (platba za diagnózu). Ak by zdravotné poisťovne uhradili poskytovateľom reálne ceny (všetky objektívne náklady na diagnostiku a liečbu pacienta), dostali by sa do deficitu. Ak nepreplatia poisťovne všetky náklady spojené s diagnostikou a liečbou poskytovateľom, do deficitu sa dostávajú zdravotnícke zariadenia. 
  5. Platba štátu za svojich poistencov nezohľadňuje reálne náklady zdravotných poisťovní na týchto poistencov. Je preto potrebné zosúladiť výšku zdrojov so skutočnými nákladmi a rozsahom zdravotnej starostlivosti vrátane zákonného navýšenia miezd pre zdravotníckych pracovníkov.

S pozdravom

Štefan Zelník