MUDr. Štefan Zelník, PhD.

  • SNS
  • poslanec
ProfileTopCardGraphDescription

Priemerná známka je 2,09. Ohodnoťte podľa svojho uváženia.

-3 -2 -1 0 1 2 3 4 5

(-3 je najhoršie známka / +5 je najlepšia známka)

30. 5. 2018 9:04:41

Zdravotníctvo potrebuje riešenia

Zdravotníctvo potrebuje riešenia

Zdravotný stav obyvateľstva významne ovplyvňuje vývoj spoločnosti a to buď v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Pre spoločnosť je významnou ekonomickou hodnotou, ktorá sa nedá merať v absolútnych číslach.

Experta na zdravotníctvo a predsedu Výboru NR SR pre zdravotníctvo MUDr. Štefana Zelníka, PhD., sme požiadali v tejto súvislosti o rozhovor.

Pán predseda, ako vnímate aktuálny stav zdravotníctva?

Zdravotníctvo na Slovensku sa musí zbaviť mantry, že „trh všetko vyrieši“. Som presvedčený, že sektor zdravotníctva potrebuje najmä dlhodobé plánovanie a víziu minimálne s výhľadom na 20 rokov. Treba skončiť s úvahami, či je v zdravotníctve peňazí dosť alebo málo. Správna otázka znie, aké zdravotníctvo chceme mať? Ak na úrovni Rumunska, potom je peňazí dosť. Ak na úrovni ČR, tak nám na tento rok chýba v rozpočte 1 miliarda €.

Rakúsko podľa OECD dáva až o 143% viac financií do zdravotníctva na obyvateľa ako SR. Nemecko dáva o 158% viac. Na popredných miestach správy OECD v rámci krajín EÚ skončilo Luxembursko (7 463 USD) a Nemecko (5 551 USD). Luxembursko dáva v porovnaní so Slovenskom takmer o 250% financií do zdravotníctva na obyvateľa viac. Priemer krajín OECD je 3 997 USD. Slovensko dáva 2 150 USD, čo je takmer polovica priemeru OECD. Slovensko výdavkami zaostáva za priemerom o 1 847 USD na obyvateľa. Z krajín EÚ dávajú menej ako Slovensko už iba Maďarsko, Estónsko, Litva a Poľsko.

V rámci HDP dáva Slovensko na zdravotníctvo 6,9%, priemer krajín OECD je 9,0%, najvyspelejšie zdravotné systémy či už Dánska, Holandska, Rakúska alebo Nemecka vynakladajú na zdravotníctvo viac než 10% z HDP. Výdavky za zdravotnú starostlivosť rastú takmer vo všetkých krajinách OECD nielen z dôvodu starnutia populácie ale aj z dôvodu zavádzania nových technológii (biotechnológie, nanotechnológie), inovatívnych postupov liečby (genetické inžinierstvo), moderných materiálov, liekov, informatizácie, elektronizácie či byrokracie.

V Európe vo väčšine vyspelých krajín je zdravotníctvo založené na solidárnom princípe. Tí, čo sú zdraví a pracujú, odvádzajú poistné z ktorého sa hradí liečba tých, ktorí sú chorí. Poistné za ekonomicky neaktívnych (deti, študentov, dôchodcov, nezamestnaných...) platí štát. Ak teda štát zákonom nariadil platiť zdravotné poistenie, ktoré má byť použité na liečbu chorých, ten istý štát musí dohliadnuť na to, aby tieto peniaze boli na daný účel aj použité.

Dlh v zdravotníctve naďalej narastá a to z niekoľkých dôvodov. Treba otvorene priznať, že vo viacerých zdravotníckych zariadeniach zlyhal riadiaci manažment. Potvrdila to aj správa NKÚ SR. V nej sa okrem iného uvádza, že boli zrealizované predražené nákupy zdravotníckej techniky, špeciálneho zdravotného materiálu, manažmenty podpísali evidentne rôzne nevýhodné zmluvy v neprospech zdravotníckych zariadení (upratovacie služby, prenájmy, atď.). Zákonom sa zvýšili platy zamestnancov v zdravotníctve, čo bolo správne riešenie pre stabilizáciu zdravotníckeho personálu, to sa však nepremietlo do adekvátneho zvýšenia rozpočtu pre rezort zdravotníctva. Hlavným problémom zadlžovania je fakt, že poisťovne nezaplatia zdravotníckemu zariadeniu všetky reálne náklady spojené s liečbou pacienta. Chcem zdôrazniť, že aj zdravotné poisťovne pracujú s určitým objemom financií a ten objektívne nestačí na preplatenie skutočných nákladov za diagnostiku a liečbu pacienta. V zdravotníctve neexistuje skutočná cenotvorba. Ak by zdravotné poisťovne uhradili poskytovateľom reálne ceny (všetky objektívne náklady na diagnostiku a liečbu pacienta), dostali by sa do deficitu. Ak nepreplatia poisťovne všetky náklady spojené s diagnostikou a liečbou poskytovateľom, do deficitu sa dostávajú zdravotnícke zariadenia. Problémom je aj platba štátu za svojich poistencov, ktorá nezohľadňuje reálne náklady zdravotných poisťovní na týchto poistencov. Je preto potrebné zosúladiť výšku zdrojov so skutočnými nákladmi a rozsahom zdravotnej starostlivosti vrátane zákonného navýšenia miezd pre zdravotníckych pracovníkov.

Ktoré kroky treba urobiť, aby sa zdravotníctvo citeľne skvalitnilo?

Stredobodom záujmu a pozornosti musí byť najmä pacient a tomu sa musia prispôsobiť všetky procesy.
  • Štát si musí začať plniť svoju úlohu na úrovni štátnej zdravotnej politiky vrátane platby za poistenca štátu, ktorá je dlhodobo nedostatočná a má nemalý podiel na samotnom deficite v rezorte.
  • Dofinancovať zdravotníctvo. Verejné výdavky na zdravotníctvo dnes nedosahujú úroveň priemeru krajín OECD. Dlhoročné podfinancovanie spôsobilo odkladanie investícií do obnovy budov a prístrojovej techniky, čo považujem za veľkú hrozbu (narastá vnútorný dlh).
  • Obnoviť rajonizáciu. Ak bude rajonizácia, budeme presne vedieť, kde a koľko lekárov nám chýba a podľa toho môžeme adresne spustiť rezidentský program aj pre špecialistov.
  • Zaviesť úhradový mechanizmus DRG (platba za diagnózu), ktorý by mal vychádzať zo skutočných nákladov za diagnostiku a liečbu pacienta.

Parlamentný výbor pre zdravotníctvo zobral na vedomie správu o aktuálnom stave elektronického zdravotníctva (ezdravie). Vy ako predseda výboru ste upozornili, že zavádzanie elektronického zdravotníctva nie je odovzdanie tunela či mosta do užívania.

Dokument „Koncepcia rozvoja informačnej sústavy zdravotníctva“ bol vydaný MZ SR ešte v decembri roku 2005. Dokument definuje informačnú sústavu zdravotníctva. Následne v roku 2008 boli vládou SR (16.07.2008) schválené „Strategické ciele ehealth“. Tieto dva dokumenty určili, že slovenské elektronické zdravotníctvo (dnes ezdravie) budeme vyvíjať sami. Podľa pôvodných plánov mal ehealth fungovať už v roku 2013, no jeho zavedenie sa niekoľkokrát posúvalo. Faktom je, že až súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva spolu s Národným centrom zdravotníckych informácii urobili od svojho nástupu mnoho opatrení smerujúcich k tomu, aby systém ezdravie mohol byť od 1. januára 2018 na Slovensku spustený. Po takmer desiatich rokoch a vyše 80 miliónoch investovaných do ezdravia začalo elektronické zdravotníctvo fungovať s „detskými chorobami“.

Zavádzanie samotného elektronického zdravotníctva do praxe je dlhodobý proces, ktorého cieľom je elektronicky prepojiť nemocnice, ambulancie, laboratória a zdravotné poisťovne, pričom musia byť splnené všetky štandardy a normy. Som presvedčený, že zaviesť elektronické zdravotníctvo je nutnosť, ale nesúhlasím s jeho glorifikáciou a to v tom zmysle, že elektronizácia vyrieši problémy v zdravotníctve. Na prvom poslaneckom prieskume v NCZI moja prvá otázka bola, od koho sme ezdravie prebrali? Odpoveďou bolo, že ezdravie vyrábame sami. Nie, že by som neveril slovenským IT firmám, ale podľa môjho názoru, ak v Európe takýto systém už funguje, iste má vychytané všetky tzv. „detské choroby“. V Rakúsku zavádzali elektronické zdravotníctvo 10 rokov a v Dánsku takmer dve desaťročia. Je mi ľúto, že sme neprevzali už fungujúci systém ezdravia napr. už zo spomínaného Dánska. Mohli sme sa vyvarovať mnohých chýb, implementácia by bola kratšia a možno aj lacnejšia. Dánsky systém elektronického zdravotníctva patrí v súčasnosti medzi najefektívnejšie v Európe.

Prínosy ezdravia sú odvážne, ale ja si nemyslím, že sa ich všetky podarí naplniť. Navrhované objednávanie pacienta cez NCZI (bol pokus dať do zákona povinnosť objednávať aspoň 30% pacientov cestou NCZI) má skrátiť čakacie doby na vyšetrenie. Ak je v regióne málo špecialistov na daný počet obyvateľov, ako sa môže skrátiť čakacia doba? Pribudne iba ďalšia administratívna záťaž pre lekára a zdravotnú sestru na ambulancii a to sledovať kalendár a zosynchronizovať ho s pacientmi, ktorí prišli v daný deň na ambulanciu, buď ako akútni pacienti alebo takí, ktorí sa nevedeli cez internet objednať. Administratívna záťaž pre lekára a sestru znamená viac sa venovať administratívnej činnosti a o to menej bude vyšetrených pacientov. Systém spôsobí, že čakacie doby sa predĺžia a pacienti budú ešte viac nespokojnejší. Som za objednávanie pacienta, ale iným spôsobom. Ideálne by bolo, aby každý lekár alebo zdravotnícke zariadenie mohli slušne zaplatiť dve zdravotné sestry na ambulanciu. Jedna zdravotná setra by sa venovala s lekárom pacientom a druhá skúsená sestra by komunikovala s pacientom cez telefón, cez elektronickú poštu, robila by zároveň poradenstvo, edukáciu atď. Verím, že čakacie doby a manažment pacienta by sa zlepšil.

Susedné Rakúsko zavádzalo elektronické zdravotníctvo 10 rokov a ani v súčasnosti nie sú všetci pripojení. Ako to vnímate v konfrontácii s nami?

Slovensko sa vybralo vlastnou cestou budovania ehealthu (ezdravie). Z tohto dôvodu vývoj a nábeh jednotlivých modulov sprevádzajú „detské choroby“. Predpokladám, že vyladenie celého systému bude trvať nejaký čas. Neočakávam stopercentné zapojenie všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti do systému ezdravie. V tomto budeme zrejme kopírovať pripojenie na úrovni cca 60-70%, ako je to v susednom Rakúsku. Po spustení ostrej prevádzky od 01.01.2018 bolo koncom marca zapojených do ezdravia 7 509 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Lekári od začiatku roka cez elektronické služby zapísali vyše šesť miliónov receptov. V rámci evyšetrenia bolo do systému zapísaných viac ako 1,5 milióna záznamov. V súčasnosti funguje modul evyšetrenie, erecept, elektronická zdravotná knižka a prístup do systému ezdravie. Tento rok by sa mali ešte implementovať moduly emedikácia, elab a pacientsky sumár. V budúcnosti budú pravdepodobne pribúdať ďalšie moduly, čo úzko súvisí s rýchlym rozvojom informačných a komunikačných technológii (napr. telemedicína).

Ako vnímate novelu zákona o „treste“ pre lekárov, ak sa počas roka nepripoja? Z 3.000,- € parlament to pozmenil na sumu 200,- €. Domnievate sa, že je to tá správna cesta?

Otázka znie inak. Chceme elektronické zdravotníctvo alebo nie? Ak to necháme na dobrovoľnosť, tak ho nebudeme mať nikdy. Sankcie nie sú cieľom. Cieľom je mať fungujúce a efektívne elektronické zdravotníctvo. Ak budú dôvody poskytovateľa za nepripojenie objektívne, sankcionovaný nebude. Nikto nemá záujem poskytovateľov pokutovať. V prípade, že to bude poskytovateľ úmyselne sabotovať, tak tam je sankcia na mieste. Na našom pracovisku Žilpo, s.r.o., kde pracujem aj ako chirurg jednodňovej zdravotnej starostlivosti, sme zapojení do ezdravia. Musím konštatovať, že bez väčších problémov fungujú elektronické recepty aj odosielanie lekárskych správ.

S predsedom Výboru NR SR pre zdravotníctvo MUDr. Štefanom Zelníkom, PhD., sa zhovárala Eva Sisková.

Profily ParlamentnéListy.sk je kontaktná názorová platforma medzi politikmi, inštitúciami, politickými stranami a ich voličmi. Názory v tejto platforme nie je možné stotožňovať s postojmi vydavateľa a redakcie ParlamentnéListy.sk. Pre túto názorovú platformu platí Etický kódex vkladanie príspevkov.a Všeobecné podmienky používania služby ParlamentneListy.sk
Diskuse obsahuje 0 příspěvků Vstúpiť do diskusie Komentovať článok Vytlačiť
reklama