MUDr. Štefan Zelník, PhD.

  • SNS
ProfileTopCardGraphDescription

Priemerná známka je 2,09. Ohodnoťte podľa svojho uváženia.

-3 -2 -1 0 1 2 3 4 5

(-3 je najhoršie známka / +5 je najlepšia známka)

29. 5. 2018 11:36:32

Prečo podporujem zastropovanie dôchodkov?

Prečo podporujem zastropovanie dôchodkov?

Pred Kaníkovou dôchodkovou reformou z roku 2003 bol vek odchodu do dôchodku stanovený zvlášť pre mužov (60 rokov) a zvlášť pre ženy (podľa počtu detí bolo stanovené rozpätie od 53 rokov pre mnohonásobne matky až po 57 rokov pre bezdetné).

Kaníková reforma tzv. antidiskriminačná novela skokovo navýšila vek odchodu do dôchodku pre obe pohlavia na 62 rokov. Zákon o sociálnom zabezpečení spred roka 2004 bol postavený na solidarite. Kaníková dôchodková reforma sa riadila princípom zásluhovosti. Zmena spôsobu výpočtu dôchodku a zapracovanie prvku zásluhovosti prispeli k rozdielom medzi novo priznávanými dôchodkami, ale aj medzi dôchodcami, ktorí odišli do dôchodku pred rokom 2003 a po tomto roku.

V praxi to spôsobilo nespravodlivosť a diskrimináciu, keď napríklad dvom ľuďom s úplne rovnakým počtom odrobených rokov, rovnakým pracovným profilom, ktorí odišli na odpočinok hoci aj s rozdielom jediného dňa, bola priznaná penzia s rozdielom niekoľko tisíc vtedajších slovenských korún. Podľa nálezu Ústavného súdu SR došlo „Kaníkovou“ reformou k porušeniu základných ľudských práv. Po odchode ministra Kaníka sa v roku 2006 ujala riešenia krivdy ministerka práce Iveta Radičová (SDKÚ-DS). V roku 2008 bola prijatá ďalšia novela zákona, ktorú predložila ministerka Viera Tomanová (SMER-SD). Ani jedna z prijatých noviel problém nevyriešila.

V roku 2012 prijala jednofarebná Ficova vláda novelu, ktorou zaviedla predlžovanie penzijného veku na úroveň 62 rokov automaticky, len v závislosti od strednej dĺžky dožitia. Od 1. januára 2017 sa tak vek odchodu do dôchodku každoročne a postupne predlžuje o určený počet dní v závislosti od dynamiky vývinu priemernej strednej dĺžky života spoločnej pre mužov a ženy zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Prvý krát sa posunul minulý rok o 76 dní a tento rok sa posunie o ďalších 63 dní. Dôchodkový vek na príslušný kalendárny rok ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vždy do konca októbra predchádzajúceho kalendárneho roka. Zmena sa týka poistencov narodených po 31. decembri 1954. Výnimkou sú poistenci, ktorým sa zachováva znížený dôchodkový vek, to znamená ženy v závislosti od počtu vychovaných detí a poistenci v závislosti od získanej doby zamestnania v I. pracovnej kategórii alebo doby služby v I. alebo II. kategórii funkcií. Dnešní štyridsiatnici tak budú pravdepodobne odchádzať do penzie až vo veku 65 rokov a dnešní tridsiatnici až vo veku 67 a viac rokov.






Súčasná právna úprava zákona o sociálnom zabezpečení je nespravodlivá, keď jediným určujúcim faktorom predlžovania veku odchodu do dôchodku je len priemerná dĺžka života. Existuje však aj ďalší nemenej dôležitý faktor, ktorý by sa mal pri výpočte zohľadňovať. Slováci vo vyššom veku začínajú trpieť chorobami oveľa skôr ako iné národy. Kým na Malte, či vo Švédsku sa ľudia dožívajú v zdraví viac ako 73 rokov, tak Slováci sa v plnom zdraví dožívajú ledva 55 rokov (priemer EÚ je takmer 63 rokov). Priemerného päťdesiatročného Európana čaká ešte 13 rokov v zdraví, Švéda dokonca 23, Slováka len 5. V celkovom meraní Eurostatu (Healthy Life Years) sme sa umiestnili ako štvrtý najhorší u mužov a ženy boli na tom za rok 2014 tretie najhoršie.


Podľa výsledkov štúdie WHO patríme medzi najmenej zdravé krajiny na svete. Až 89 % predčasných úmrtí je zapríčinených civilizačnými chorobami. Kým v roku 1992 zomrelo na 100.000 obyvateľov na onkologické ochorenie 257 Slovákov v roku 2014 došlo k nárastu na 259. Horšie ako Slováci sú už na tom len Maďari. Smutné popredné miesta patria Slovákom aj v miere úmrtnosti na ischemickú chorobu srdca. 


Slováci pracujú na nočné zmeny najviac v Únii. V priemere za celú úniu pracuje v noci len 6 percent zamestnancov, kým na Slovensku je to 16 percent. Zamestnanci v EÚ odpracujú v priemere 36,3 hodiny týždenne. Slováci odpracujú 39,8 hodiny týždenne. V porovnaní s priemerom EÚ odpracuje Slovák za svoj pracovný život o takmer tri pracovné roky viac oproti priemernému zamestnancovi EÚ.

Ďalším paradoxom je aj samotná priemerná dĺžka života. Kým priemerný vek Švéda je 82,3 rokov, tak priemerný vek Slováka je 76,7 roka (priemer OECD je 80,6). Alarmujúci je aj nárast počtu invalidných dôchodcov. Za posledných desať rokov vzrástol na Slovensku počet poberateľov invalidných dôchodkov o viac ako 40-tisíc. Môže za to najmä vyššia chorobnosť, životný štýl, pracovné prostredie, životné prostredie a sociálna situácia. Napriek tomu, že Slováci idú do penzie skôr ako priemer EÚ, tak v nej trávia zároveň aj menej času ako priemer a to je pre mňa neprijateľné. V tejto súvislosti podporujem zastropovanie odchodu do dôchodku až do času, pokiaľ sa na Slovensku výrazne nezvýši priemerný vek a najmä vek dožívania v plnom zdraví.

Profily ParlamentnéListy.sk je kontaktná názorová platforma medzi politikmi, inštitúciami, politickými stranami a ich voličmi. Názory v tejto platforme nie je možné stotožňovať s postojmi vydavateľa a redakcie ParlamentnéListy.sk. Pre túto názorovú platformu platí Etický kódex vkladanie príspevkov.a Všeobecné podmienky používania služby ParlamentneListy.sk
Diskuse obsahuje 0 příspěvků Vstúpiť do diskusie Komentovať článok Vytlačiť
reklama