MUDr. Štefan Zelník, PhD.

  • SNS
  • poslanec
ProfileTopCardGraphDescription

Priemerná známka je 2,09. Ohodnoťte podľa svojho uváženia.

-3 -2 -1 0 1 2 3 4 5

(-3 je najhoršie známka / +5 je najlepšia známka)

3.1.2019 20:25:27

Kam smeruje slovenské zdravotníctvo?

Kam smeruje slovenské zdravotníctvo?

Ako lekára ma znepokojujú výsledky štúdie WHO, podľa ktorej patrí Slovenská republika medzi najmenej zdravé krajiny na svete. Smutné popredné miesta patria Slovákom v miere úmrtnosti na onkologické ochorenia a ischemickú chorobu srdca.

Akým najväčším problémom čelilo slovenské zdravotníctvo počas roku 2018 z vášho pohľadu?

V slovenskom zdravotníctve dlhodobo absentuje cenotvorba. Platba za ukončenú hospitalizáciu nezohľadňuje  všetky náklady spojené s diagnostikou a liečbou pacienta (pobyt v nemocnici, energie, strava, lieky, špeciálny zdravotný materiál, mzdy, atď.). Aj NKÚ vo svojej správe konštatoval, že najväčším problémom slovenského zdravotníctva jeabsencia cenotvorby zdravotníckych výkonov, kde chýbajú jasné pravidlá stanovovania cien a tiež potreba zmeny v definovaní oprávnených nákladov na jednotlivé výkony. Úrad považuje nedostatky v tejto oblasti za jednu z hlavných príčin zadlžovania sa nemocníc.

Ďalším problémom je dlhodobé podfinancovanie rezortu, čo spôsobuje odkladanie investícií do obnovy budov a prístrojovej techniky. Vnútorný dlh tak predstavuje sumu okolo 1,5  mld. eur. Dlh v zdravotníctve narástol v roku 2017 o 143,89 milióna eur. Záväzky po lehote splatnosti dosiahli rekordných 791,13 milióna eur. Najviac, 679,24 milióna eur dlhujú na nezaplatených faktúrach a odvodoch štátne univerzitné a fakultné nemocnice.

Veľkou hrozbou je aj nedostatok ľudských zdrojov v rezorte. Podľa odhadov chýba slovenskému zdravotníctvu asi 2 000 lekárov a okolo 3000 zdravotných sestier.

Ako lekára ma taktiež znepokojujú výsledky štúdie WHO, podľa ktorej patrí Slovenská republika medzi najmenej zdravé krajiny na svete. Až 89 % predčasných úmrtí je zapríčinených civilizačnými chorobami. Smutné popredné miesta patria Slovákom v miere úmrtnosti na onkologické ochorenia a ischemickú chorobu srdca. 

Čo považujete za najpozitívnejšie zmeny v slovenskom zdravotníctve v roku 2018?

Pozitívne, aj keď s malými výhradami hodnotím  eZdravie. Po spustení ostrej prevádzky od 01.01.2018 bolo k dnešnému dňu zapojených do eZdravia cez 8 tisíc poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Lekári od začiatku roka cez elektronické služby zapísali vyše 40 miliónov receptov. V rámci eVyšetrenia bolo do systému zapísaných viac ako 10 miliónov záznamov. Systém odhalil už niekoľko fiktívnych preventívnych prehliadok a vyšetrení.

Veľké a zásadné zmeny prinesie aj nedávno predstavená stratifikácia nemocníc. Medzi nemocnicami v súčasnosti existujú veľké rozdiely v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Ide predovšetkým o mieru úmrtnosti, počty reoperácii a dĺžku hospitalizácií. Stratifikácia nemocníc by mala priniesť bezpečnejšiu, dostupnejšiu a najmä kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. 

Rozšírenie rezidentského programu  môže v budúcnosti zabezpečiť dostatok lekárov špecialistov. Po novom sa doň budú môcť zaradiť okrem všeobecných lekárov aj ďalšie špecializačné odbory, ako sú detskí psychiatri, odborníci na urgentnú medicínu a anestéziológovia. Mrzí ma, že nebol rozšírený aj o ďalšie špecializácie. Verím, že Ministerstvo zdravotníctva rezidentské štúdium čoskoro rozšíri.

Osvojil som si návrh Ministerstva zdravotníctva a podal som na Výbore NR SR pre zdravotníctvo pozmeňujúci návrh, ktorým sa zvyšujú platy v priemere o 10% všetkým nelekárskym pracovníkom v rezorte zdravotníctva. Všetci poslanci výboru hlasovali za tento návrh. V novom roku si tak polepšia zdravotné sestry, praktické sestry, pôrodné asistentky, fyzioterapeuti, verejní zdravotníci, zdravotnícki laboranti, nutriční laboranti, dentálne hygieničky, rádiologickí technici, zdravotnícki záchranári, zubní technici, zubní asistenti, technici pre zdravotné pomôcky, farmaceutickí laboranti, maséri, ortopedickí technici, sanitári, logopédi, liečební pedagógovia aj psychológovia. Od zvýšenia základnej zložky mzdy vybraných zdravotníckych pracovníkov očakávame, že to spomalí odlev nelekárskych pracovníkov za prácou do krajín EÚ. Dúfam, že  trend zvyšovania platov bude v ďalšom období  pokračovať.

 Čo hovoríte na plán stratifikácie nemocníc, predstavený ministerkou zdravotníctva?

Projekt stratifikácie nemocníc vítam, aj keď z môjho pohľadu sa mala vykonať už oveľa skôr. Prešli dva roky a stratifikácia nebola stále na stole. Preto sme na Výbore pre zdravotníctvo zaviazali pani ministerku, aby bol projekt stratifikácie predstavený do konca roku 2018. Poslancom Výboru NR SR pre zdravotníctvo bol projekt predstavený pani ministerkou 6.12.2018.  Stratifikáciu podporili všetci členovia výboru. V mesiacoch december 2018 a január 2019 bude ešte prebiehať  vnútrorezortné pripomienkové konanie a koncom januára a začiatkom februára 2019 bude pokračovať medzirezortné pripomienkové konanie. V mesiaci marec by mal byť materiál predložený legislatíve vlády SR. Nábehová doba limitov je stanovená na dva roky. V druhom polroku 2020 sa budú kritéria uplatňovať vo výške 50 % a v druhom polroku 2021 sa budú uplatňovať naplno, teda na úrovni 100 %. Stratifikácia nemocnice rozdelí do troch typov podľa dostupnosti. Do 30 minút majú byť dostupné lokálne nemocnice, do 60 minút regionálne a do 120 minút národné. Plán hovorí aj o kompetenčných centrách, špecializovaných nemocniciach a ústavoch následnej a dlhodobej starostlivosti. Po implementácii stratifikácie by mali slovenské nemocnice v najbližších rokoch prejsť zmenami. Stratifikáciou sa zadefinovala vízia a plánovanie v zdravotníctve na dlhodobé obdobie.  Od stratifikácie očakávam, že prinesie pacientom bezpečnejšiu, dostupnejšiu a najmä kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť.  

Čo považujete za najväčšie výzvy pre zdravotníctvo v roku 2019?

Najväčšou výzvou bude vysporiadať sa s deficitným rozpočtom pre zdravotníctvo. Pri záverečných rokovaniach predsedu Výboru pre rozpočet a menu s predsedom Výboru pre zdravotníctvo, s ministrom financií a ministerkou zdravotníctva, sme navýšili rozpočet pre zdravotníctvo o 55 miliónov eur (tie mali pôvodne slúžiť ako rezerva). Navýšením došlo k úprave platby štátu za svojich poistencov z 2,9 %  na 3,2 %. Získal som aj prísľub od ministra financií, že ak bude potreba, dôjde k ďalšiemu dofinancovaniu. Výdavky za zdravotnú starostlivosť rastú takmer vo všetkých krajinách OECD nielen z dôvodu starnutia populácie, ale aj z dôvodu zavádzania nových technológii (biotechnológie, nanotechnológie), inovatívnych postupov liečby (genetické inžinierstvo), personalizovanej medicíny, preventívnych programov, moderných materiálov, liekov, informatizácie, elektronizácie či byrokracie.  Ministerstvo zdravotníctva nedávno predstavilo Národný onkologický program a následne v januári 2019 spúšťa skríning „Rok prevencie“ (skríning rakoviny hrubého čreva, rakoviny prsníka, krčka maternice). Už v poradí štvrté oddlžovanie nemocníc (na oddlženie nemocníc sa použije najviac 585 miliónov eur zo štátnych aktív) nebolo ešte ukončené a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti aj naďalej tvoria dlhy. Dlhoročné podfinancovanie spôsobilo odkladanie investícií do obnovy budov a prístrojovej techniky, čo považujem za veľkú hrozbu (narastá vnútorný dlh). Vzhľadom na uvedené skutočnosti očakávam, že ďalšie dofinancovanie bude nevyhnutné.

Profily ParlamentnéListy.sk je kontaktná názorová platforma medzi politikmi, inštitúciami, politickými stranami a ich voličmi. Názory v tejto platforme nie je možné stotožňovať s postojmi vydavateľa a redakcie ParlamentnéListy.sk. Pre túto názorovú platformu platí Etický kódex vkladanie príspevkov.a Všeobecné podmienky používania služby ParlamentneListy.sk
Diskuse obsahuje 0 příspěvků Vstúpiť do diskusie Komentovať článok Vytlačiť