ProfileTopCardGraphDescription

Priemerná známka je 1,74. Ohodnoťte podľa svojho uváženia.

-3 -2 -1 0 1 2 3 4 5

(-3 je najhoršie známka / +5 je najlepšia známka)

25.1.2019 20:52:30

Zachránia ústavní sudcovia spravodlivosť ?

Zachránia ústavní sudcovia spravodlivosť ?

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov

 Slovenskej republiky. Ak je toto konanie  v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy ( II. ÚS 85/06 ). Takéto a podobné citáty Ústavného súdu sa aplikujú na rozsudky v jednotlivých kauzách súdnych konaní. Rozširuje sa nám právny obzor a možno aj kvalita spravodlivosti.  Ale pozrime sa, ako nám tieto citáty pomáhajú v boji za naše práva a spravodlivý súdny proces.

V žalobných návrhoch (24) v mene občana podaného som pravidelne poukazovala na tento zdroj nášho ústavného práva. A vidíme, ako nám tu v týchto dňoch médiá prinášajú  obrovský "boom", prečo je dôležitý Ústavný súd SR kam zase posielajú občanov "akože" im tam pomôžu v spravodlivom súdnom procese. Márne by sme hľadali či, médiá zverejnia štatistiku prípadov občanov, ktorí sa tu dovolali svojho práva. Všetko je to cesta tŕnistá. Skôr, ako sa dostanete na ústavný súd, musíte ísť pekne po poriadku, najprv podať žalobný návrh na súd prvej inštancie. 

Pripomeniem, že od roku 2012 som preskúmala pomocou žalobných návrhov občanov, aká je naša justičná prax.  A to každému občanovi, ktorý chcel bojovať proti nespravodlivosti, proti psychickému násiliu na pracovisku, proti mobbingu, bossingu. Vo výskume žalobných návrhov som postupne na tomto blogu začala informovať, ako súdne konania skončili. A či vôbec skončili. Alebo pôjdeme aj my na Ústavný súd SR za našimi ústavnými sudcami?

Zatiaľ nám súdna  prax  stále ukazuje, že spravodlivosť na súde je stále horšie a horšie dostihnuteľná pre občana. A to nám nepomohol ani od 1. júla 2016 novoprijatý Civilný sporový poriadok. Pomocou neho si sudcovia vytvorili novú a akúsi „slovenskú súdnu šablónu“, podľa ktorej sudcovia pojednávajú aj prípady porušovania zákonov z oblasti pracovného práva. Je to všetko o sudcoch a ich prístupe k spravodlivosti. Aby sme teda, a to zdôrazňujem, v tomto boji za spravodlivosťou zvíťazili, musíme najprv vyčerpať všetky zákonné prostriedky na Slovensku. 

Prinášam okienko pre študentov práva: Ešte v októbri 2014 sme na Okresnom súde v Pezinku dosiahli úspech a pani sudkyňa nám rozhodla v spore riaditeľky Centra sociálnych služieb proti starostovi obce Budmerice, že výpoveď, ktorú dal riaditeľke Centra sociálnych služieb je neplatná.  Táto tŕňová cesta nám bola sťažená advokátom pána starostu. Odvolal sa. Z Krajského súdu v Bratislave sa vec vrátila znovu na súd prvého stupňa. Tu už vec prevzala nová sudkyňa a znovu kým ju naštudovala, urobila tri pojednávania a vyniesla rozsudok a žalobu zamietla. Na chodbe Okresného súdu Pezinok povedal pán advokát mojej klientke: Nemali ste si vziať Ritomskú za právneho zástupcu.
Vážení, so strachom sa pani riaditeľka "utiekala" k novému advokátovi a teraz už štvrtý rok čaká na rozsudok Krajského súdu v Bratislave. 

Pracovné spory nám neskončili ani v tomto volebnom období. Ba je to ešte horšie Ako sme zistili, prenikla nám súťaživosť nielen do parlamentu pri predkladaní zákonov pre Vás občanov,  ale súťaží sa  aj v súdnych konaniach. Súťaživosť v týchto prípadoch zničených existencií a životov občanov je sociopatia, Je to choroba spoločnosti, tej spoločnosti, ktorá toto dovolí. Navrhovateľov zákonov vôbec nezaujíma dopad zákonov na život občanov. Ani jeden z navrhovateľov zákonov nikdy nesleduje, ako sa jeho zákon aplikuje v praxi. Splnil požiadavku lobbistov, urobil si poslaneckú čiarku, a tým je to "vybavené." Tento zaužívaný cyklus prijímania zákonov sa tu riadne zakorenil.

Druhý prípad pre študentov práva: Ešte v máji 2014 prišiel za mnou vychovávateľ z pracoviska školy v Pezinku s požiadavkou právneho zastupovania v súdnom spore neplatnosti skončenia pracovného pomeru pre organizačné zmeny.  Koncom roka 2014 sa konalo na Okresnom súde Pezinok prvé pojednávanie. Sudca pekne dokazoval a dokazoval. Prípad bol o to jednoduchší, že sa nám žalovaný hneď priznal k nesplneniu hmotnoprávnej podmienky ponuky inej vhodnej práce. Na druhý deň prijal nové pracovné sily po prepustení vychovávateľa.  Pán sudca žiadal, aby sa k jeho prepusteniu vyjadril Bratislavský samosprávny kraj, lebo bol zriaďovateľ školy. Žalovaný mal teda predložiť dôkaz na ďalšom pojednávaní. A ďalšieho pojednávania sme sa ale načakali. Konečne ho Okresný súd Pezinok vytýčil. Ale čo sa nám nestalo. Vymenili nám sudcu, ktorý sa prejavil, ako odborne zdatný a odvážny na prípad nášho vychovávateľa. Nový sudca nám žalobu zamietol. Píšem odvolanie. A zase čakáme. Lebo naše odvolacie súdy nemajú lehotu na urýchlenie súdneho konania. Ale koho by to zaujímalo. Je to stará rutina.

Výskum  adekvátnosti súdnych konaní pokračuje. V roku 2018 podávam sťažnosť na Krajský súd v Bratislave. A pred Vianocami dostávam rozsudok.  Krajský súd sa v tomto prípade úplne odklonil od merita veci. Lebo paragraf sa krúti a pre odvolací trojčlenný senát nie je problém ho riadne zakrútiť.  A dokázal, ako nám v snahe presadiť svoju moc klesol s odbornosťou. Prvý sudca nám vec posudzoval takto, "počas výpovednej doby plynúcej žalobcovi  prijímal  žalovaný nové pracovné sily". (toto je dôkaz v prospech žalobcu, čím sme  dokázali porušenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce. 

A odvolací súd k tomu uviedol: " ...voľné pracovné miesto musí existovať v čase dania výpovede".

Z toho plynie poučenie: Na čo je potrebná odbornosť, keď v súčasnej dobe sa stala špekulácia dôležitejšia.  Asi sa budeme musieť obrátiť na nových sudcov Ústavného súdu SR, aby nám vyložili, či výpovedná doba je súčasťou výpovede alebo nie je. Vivat justícia! 

A to všetko na úkor občana. V snahe falošnej výhry predlžuje sa prípad za prípadom. A samozrejme stráca sa meritum veci. Najhoršou pascou vo vzťahoch medzi zamestnancom a zamestnávateľom je zákon. Najhorším predátorom žijúcim z krvi občana je zákonodarca, potom vladári v úradoch od najmenšej dediny až po prezidenta – myslím tým úrad nie osobu, potom zamestnávatelia, a nakoniec všetky silové rezorty vrátane prokuratúry, justície a polície. Samozrejme česť výnimkám v každom rezorte, či úrade

Konečný nález psychických útokov na pracoviskách je bezprávie pociťované na strane občanov prepustených z pracovného pomeru v rozpore s existujúcimi zákonnými predpismi. V našej republike máme právne vákuum, nedokážeme aplikovať ochranu psychicky týraných a prenasledovaných zamestnancov. Postih voči nemorálnemu konaniu zamestnávateľa  je v našich podmienkach nemožný. Zákonnosť je absentujúca, a bezprávie umožňuje zamestnancom beztrestne konať psychické násilie proti svojim zamestnancom. Rada by som videla nejaké návrhy legislatívných úprav z dielní našich navrhovateľov, poslancov. Aby riešili psychické násilie na pracoviskách.

Legislatívny zámer v danej oblasti by mal byť posilniť ochranu slabej strany pracovno-právnych vzťahov, teda zamestnancov.  Žiaľ, inšpirácie môžeme hľadať iba v našej zlej doterajšej skúsenosti, lebo zisťujeme, ako sa predlžuje legislatívna tvorba práva. Ale o tom v ďalšom okienku.  

Profily ParlamentnéListy.sk je kontaktná názorová platforma medzi politikmi, inštitúciami, politickými stranami a ich voličmi. Názory v tejto platforme nie je možné stotožňovať s postojmi vydavateľa a redakcie ParlamentnéListy.sk. Pre túto názorovú platformu platí Etický kódex vkladanie príspevkov.a Všeobecné podmienky používania služby ParlamentneListy.sk
Diskuse obsahuje 0 příspěvků Vstúpiť do diskusie Komentovať článok Vytlačiť