JUDr. Gabriela Závacká

  • PD
  • mimo zastupiteľskú funkciu
ProfileTopCardGraphDescription

Priemerná známka je 1,42. Ohodnoťte podľa svojho uváženia.

-3 -2 -1 0 1 2 3 4 5

(-3 je najhoršie známka / +5 je najlepšia známka)

15.8.2018 16:51:05

Stredovek neskončil, ale trvá.

Stredovek neskončil, ale trvá.

Pracovať v dobrom prácovnom prostredí, či mať dobrého šéfa je skôr výnimkou, než pravidlom.

Stredovek neskončil, ale trvá. A my, drvivá väčšina zamestnaných sme iba poddaní, kde pomyselný dereš, bič, pandúrov, vystriedal pandúr zamestnávateľ, či už vo verejnom alebo súkromnom sektore.Zamestnanec pracujúci za pásom, na stavbe nemusí veľmi riešiť čo si oblečie. Na pracovných zmenách stačí, ak robí rýchlo pod vedením tím lídra - nového pandúra, aby stíhal normy, stál na nohách 8 až 12 hodín podľa potreby. Držať hubu a krok. Na záchod, napiť sa, využívať iba prestávku, obednú. Tak vtedy dostane aj tú malú prémiu. Nedajbože, aby sa dal vypísať. Tak to by sa jeho kolegovia mu nepoďakovali za strhnuté prémie. Teda je tu rukojemnícky princíp.Vo verejnej správe si nový zamestnanec dáva pozor aj to,  čo si oblečie, hoc tam nemajú drescode. Svoje elegantnejšie oblečenie by vymenil sa pohodlnejšie rifle, tričko alebo mikinu. Radšej nepokúša. Pritom v interných predpisoch rifle nie sú zakázané. Alebo sa zamestnanec spýta svojho šéfa "Môžem?" Aj keď ide o takú smiešnu vec. Má voči svojmu šéfovi bohovský rešpekt. Rešpekt má, aj čo povie. Tebárs nevhodný politický názor,  náboženský.
Rešpekt, či prehnaný je nám nám vštepovaný už od mala. Najprv voči učiteľom, potom v práci. Dnes sa hovorí o tzv. kríze autority,.  Pracoviská sa v 90 tich rokoch rušili, nepoznali taký ten kapitalisticko-zdieračský systém ako z čias divokého kapitalizmu 19. storočia. Zamestnanci ešte vtedy, spravidla väčšina chodila s úsmevom na perách do práce. . Aj za komunizmu trebalo makať, lenivé pracoviská tak veľa nebolo. Príchodom nových investorov, zdrsnenie zákonníka práce alebo resp. jeho obchádzanie sa podmienky nás pracujúcich zhoršili. Prehnaný rešpekt, stres nám zostal, ale zo strany zamestnávateľa nedostávame žiaden rešpekt. Ak je  na pracovisku dobrá klíma, naša poddanská duša sa potláča do úzadia.
Bezpečnosť na pracovisku v minulosti bola skôr výnimkou. Dnes je bezpečnosť na pracovisku ustanovená zákonom. Aj keď v praxi má hodnotu figy borovej.
Dnes po robotníkovi tímlíder vrieska, len preto, ak nesplnia normy, extrémne normy. V médiách aj bolo pár prípadov, že zamestnanci zomreli následkom divokého tempa. Mgr. XY bol prepustený zo zamestnania - administratíva sa zrušila. Nastúpil do priemyselného parku. Malý 25 ročný pandúr, ktorý siahal Mgr. iba po oči, začal po ňom štekať ako malá Čičava. Magister sa nahneval, a bol by aj ho zmlátil ako žito, keby mu v tom nezabránil vyholení esbeeskári. Komu by nepraskli nervy po celodennej otrockej drine, keď niekto začne na nás ziapať pred všetkými, iba preto, lebo nie sú splnené extrémne normy. Magister dal sám výpoveď. Druhý prípad, viac happyand. Druhého 50 ročného inžiniera prepustili, lebo podnik bol stratový. Mal rodinu, nastúpil do tej istej firmy ako ten prvý. Otročil tam asi rok. Na konci mesiaca vošiel s úsmevom na perách do kancelárie personalistky, mladej pipky."Ste vysmiaty."Ústa si maľovala červeným krikľavým rúžom."Som ten najšťastnejší muž na tejto planéte."Zamestnanec v montérkach dal na stôl písomnú výpoveď."Lebo z tohto pekla odchádzam do novej práce."Personalistka sa na neho pozerala ako somarica na maľované vráta. Ani nestihla reagovať, zamestnanec bol von.
Slovenský zamestnanec má v sebe poddanskú dušu. Držať hubu a krok. Ak mu ide o miesto, tak musí poslúchnuť svojho šéfa, aj keď je to v rozpore s morálkou: donášať na obeť, robiť jej prieky, mobbing. Nik to nemôže takému zamestnancovi mať za zlé. Platiť účty musí. Aj v stredoveku tak donášali vzájomne poddaní na seba, aby mali ľahší život. To že niekoho zbičovali, odťali končatinu, prípadne popravili. Svedomie mu umlčal o štipku ľahší život od iných poddaných.
Ďalšiu demonštráciu moci mocipáni ukazujú cez SBS službu. Ako kedysi v stredoveku zastrašiť chudobného poddaného, tak aj dnes zastrašiť zamestnanca alebo návštevníka budovy. V prípade povelu ako doberman vyskočiť na túto obeť a v zuboch ju vyniesť von z budovy. Väčšina návštevníkov, zamestnancov sú bezproblémovi, len malé percento sú nejakí výtržníci, zlodeji. Citlivejší jedinec by mal problém poslúchnuť svojho šéfa, aby arogantne vyhodil svoju obeť z budovy.Ako v stredoveku aj dnes ide o život, zdravie, majetok. Feudalizmus sa zmenil na kapitalizmus. Ale duch pretrváva ďalej. Ak človek príde o prácu, príde o príjem. Neskôr spravidla ohrozí zdravie, majetok aj život. A kto sa postaví za svoje práva, alebo práva druhých, tak je "upálený". Zamestnávateľ ho prenasleduje aj mimo pracoviska.

Inštitút ochrany ústavných práv s jej predsedníčkou JUDr. Máriou Ritomskou bude 14. 11.2018 viesť svoju už štvrtú medzinárodnú konferenciu. Miesto sa povie iba skutočným záujemcom.
Profily ParlamentnéListy.sk je kontaktná názorová platforma medzi politikmi, inštitúciami, politickými stranami a ich voličmi. Názory v tejto platforme nie je možné stotožňovať s postojmi vydavateľa a redakcie ParlamentnéListy.sk. Pre túto názorovú platformu platí Etický kódex vkladanie príspevkov.a Všeobecné podmienky používania služby ParlamentneListy.sk
Diskuse obsahuje 0 příspěvků Vstúpiť do diskusie Komentovať článok Vytlačiť