Ing. Zuzana Svrčeková, MBA

  • BPP
  • mimo zastupiteľskú funkciu
ProfileTopCardGraphDescription

Priemerná známka je 4,75. Ohodnoťte podľa svojho uváženia.

-3 -2 -1 0 1 2 3 4 5

(-3 je najhoršie známka / +5 je najlepšia známka)

11. 5. 2016 10:23:47

Začalo to Faymanom, skončí to Merkelovou

Začalo to Faymanom, skončí to Merkelovou

Výsledkom súčasnej nevôle a nespokojnosti obyvateľov veľkej väčšiny európskych štátov je rozvrat a nepopularita tradičných politických zoskupení či už pravicových, alebo ľavicových a nástup neštandardných protestných hnutí.

Rakúšania zostali v pondelok veľmi prekvapení, keď sa dopočuli, čo si zaumienil spraviť rakúsky kancelár Werner Faymann. Oznámil totiž, že sa rozhodol rezignovať zo všetkých svojich straníckych, resp. vládnych funkcií. Na zvolanej tlačovke vyhlásil, že si uvedomuje, že stratil podporu jednak spolustraníkov svojej Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ) a jednak Rakúšanov, keďže v prvom kole prezidentských volieb došlo k totálnemu debaklu a prepadáku kandidáta SPÖ, ktorý skončil až na štvrtom mieste. Faymanovmu odstúpeniu však predchádzala aj ďalšia skutočnosť, okrem toho, že sa jeho kandidát nedostal do druhého kola. V prvom kole rakúskych prezidentských volieb totiž zvíťazil kandidát populistickej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Norbert Hofer, ktorý sa v druhom kole 22. mája stretne s expredsedom strany Zelených Alexandrom Van der Bellenom.

Ako kancelár sa podľa rakúskej tlače snažil prezieravo vyhýbať konfliktom, pričom v poslednom období vzbudil pozornosť hlavne zmenou svojich názorov na utečeneckú krízu. Faymann najprv „musel podporiť“ politiku otvorených dverí pre utečencov po vzore nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Rakúska vláda však logicky musela zistiť, že situácia je na rakúskych hraniciach neudržateľná, pričom došlo k zavedeniu kontrol na hraniciach a stanoveniu limitu na počet žiadateľov o azyl. Práve situácia s bezpečnosťou na hraniciach spôsobila, že prvé kolo prezidentských volieb vyhral zástupca populistov. Inak to ani dopadnúť nemohlo. Čo však musím uznať, Fayman má natoľko v sebe politickú sebareflexiu, že po strate Hofburgu nechcel spôsobiť sociálnym demokratom taktiež stratu sídla spolkového kancelára. Svojim odstúpením preto dáva nádej Sociálnodemokratickej strane že dosiahne ako také výsledky vo voľbách v roku 2018 na rozdiel od očakávaného totálneho debaklu (samozrejme v prípade ak nedôjde k predčasným voľbám).

To isté, čo sa deje teraz vo Viedni, však podľa môjho názoru možno teoreticky očakávať aj v Berlíne, Paríži, Madride atď. V dnes zverejnených výsledkoch prieskumu verejnej mienky inštitútu Insa pre časopis Cicero sa možno dočítať, že takmer dve tretiny Nemcov si neželajú, aby spolkovou kancelárkou bola aj v ďalšom volebnom období Angela Merkelová. Podľa nich by len 36 percent respondentov privítalo, ak by líderka Kresťanskodemokratickej únie (CDU) zostala na čele nemeckej vlády aj po parlamentných voľbách v roku 2017. Najviac odporcov má Merkelová, ktorá pochádza z bývalej Nemeckej demokratickej republiky, paradoxne v spolkových krajinách Durínsko a Sasko, kde je proti jej už štvrtému zvoleniu za kancelárku 79, respektíve 76 percent opýtaných. Nebudem tu rozvíjať teórie, čo bolo a čo bude, myslím si, že každý kto sleduje politické dianie v Európe sa vie dovtípiť, čo je asi príčinou tejto „blbej nálady“.

K zmene postojov voči nemeckej federálnej vláde však nedochádza len zo strany obyvateľov a voličov Nemecka, ale aj zo strany CSU, ktoré je menším partnerom a dominantného CDU. Ako sa totiž tento týždeň vyjadril vodca CSU Horst Seehofer pre Süddeutsche Zeitung CSU, so súhlasom medzi spolkovou vládou a Bavorskom došlo k politickému zvratu a ku “koncu uvítacej kultúry otvorených dverí“. Uvedenú dohodu v spore o hraničných kontrolách považuje bavorský premiér za úspech svojej vlastnej politiky, ale aj ako víťazstvo nad kancelárkou Angelou Merkelovou (CDU). Minister vnútra federálnej vlády Thomas de Maizière (CDU) a jeho bavorský kolega Joachim Herrmann (CSU) sa dohodli na riešení hraničných kontrol, pričom kontroly na vnútorných hraniciach by mali pokračovať, kým nebude zaručená účinná ochrana na vonkajších hraniciach EÚ.

Na rozdiel od už bývalého rakúskeho kancelára Wernera Faymanna, ktorý mal ako takú sebareflexiu, nemecká kancelárka vyčkáva do posledného dňa súčasného volebného obdobia a o svojom odchode nechce ani počuť. Asi preto, že vo svojom politickom živote ešte nezažila volebnú prehru na federálnej úrovni. Vyzerá to však, že o chvíľu dostane dvojnásobný darček. Po prvé to bude potupný koniec jej vlády a po druhé nástup alternatívnych politikov z protestných politických zoskupení, ako je tomu napríklad AFD (Alternatíva pre Nemecko). Nemecko však určite nie je výnimkou. Deje sa tak aj v Británii (UKIP), vo Francúzsku (Národný front), v Španielsku (Podemos, Ciudadamos) a v spomínanom Rakúsku (FPO). Výsledkom súčasnej nevôle a nespokojnosti obyvateľov veľkej väčšiny európskych štátov je rozvrat a nepopularita tradičných politických zoskupení či už pravicových, alebo ľavicových a nástup spomínaných protestných hnutí. Pýtam sa však, kde to celé skončí. Fakt je potrebné dôjsť až do stavu účasti hrubo krkých krikľúňov v európskych parlamentoch? Ak nedôjde k zmene postojov a správania zodpovedných, ktorí majú momentálne moc vo svojich rukách, ak si títo politici nepretrú oči a nepochopia, že je čas otočiť radikálnym smerom, raz sa môžeme zobudiť všetci do „hnedého povolebného rána s neonacistickým nádychom“. Potom však už bude na pretieranie očí neskoro.
Profily ParlamentnéListy.sk je kontaktná názorová platforma medzi politikmi, inštitúciami, politickými stranami a ich voličmi. Názory v tejto platforme nie je možné stotožňovať s postojmi vydavateľa a redakcie ParlamentnéListy.sk. Pre túto názorovú platformu platí Etický kódex vkladanie príspevkov.a Všeobecné podmienky používania služby ParlamentneListy.sk
Diskuse obsahuje 0 příspěvků Vstúpiť do diskusie Komentovať článok Vytlačiť