Ing. Zuzana Svrčeková, MBA

  • BPP
  • mimo zastupiteľskú funkciu
ProfileTopCardGraphDescription

Priemerná známka je 4,75. Ohodnoťte podľa svojho uváženia.

-3 -2 -1 0 1 2 3 4 5

(-3 je najhoršie známka / +5 je najlepšia známka)

12. 1. 2016 21:15:35

Po Berlínskom múre nám v Európe padol ďalší múr

Po Berlínskom múre nám v Európe padol ďalší múr

Migračná kríza si vyžaduje rýchle riešenia, akcie a nie niekoľkodňové summity v Bruseli, ktoré schvália kroky, ktoré aj tak v realite nie sú aplikované.

 

V rámci riešenia migračnej krízy toho odznelo už veľa, avšak najnovšie zo strany štátov západnej Európy zaznievajú hlasy, že migračná kríza je ťažko riešiteľná a je potrebné pripraviť sa na prílev ďalších miliónov utečencov z Turecka cez Grécko a na politiku „otvoreného náručia“. Nemysliteľné. Je nonsens, aby tí, ktorí fatálne zlyhávajú pri ochrane Schengenu boli chránení pred akoukoľvek kritikou pod rúškom politickej korektnosti a tí, ktorí zvyšujú bezpečnostné opatrenia, rozmiestňujú bezpečnostné systémy a personál na svojich hraniciach (čo okrem iného stanovuje aj zmluva o zriadení Schengenského priestoru) boli kritizovaní, že porušujú ľudské práva migrantov.

Neviem si ani predstaviť, ako by bolo Slovensko sankcionované a tvrdo perzekvované, ak by sme sa takto nezodpovedne zachovali aj my v dobe krízy na Ukrajine a otvorili obyvateľom Ukrajiny hranice. Slovensko je však na rozdiel od niektorých členských štátov únie zodpovedným členom. Kríza vyžaduje rýchle riešenia, akcie, a nie niekoľkodňové summity v Bruseli, ktoré schvália kroky, ktoré aj tak v realite nie sú aplikované. Je potrebné uviesť, že cez krajiny, ktoré majú chrániť vonkajšiu hranicu Schengenského priestoru sa do štátov Európskej únie dostávajú cudzie osoby bez toho, aby boli vôbec identifikované. Francúzom sa to už vypomstilo posledným teroristickým útokom v Paríži. Ak by fungovala Schengenská hranica tak ako má, ak by sa všetky dotknuté štáty správali maximálne zodpovedne, situácia by nezašla tak ďaleko.

Po fatálnom zlyhaní štátov južnej Európy zlyhali aj kompetentné inštitúcie a orgány Európskej únie, ktoré síce niečo navrhnú a niečo hovoria, avšak v konečnom dôsledku sa jednotlivé členské štáty musia aj tak brániť samy, keďže pochopili, že spoločný európsky systém nefunguje. Nečudujem sa, že zo strany členských štátov únie narastajú obavy o jej budúcnosť s otázkou, čo bude ďalej. Taktiež ma neprekvapuje, že vlády štátov predovšetkým zo stredoeurópskeho priestoru sa nahlas pýtajú, koľko škôd ešte musí byť zo strany únie a štátov západnej, resp. južnej Európy napáchaných, aby sa uvedený problém začal reálne riešiť a aby sa neschovávali stále za ochranu ľudských práv niekoho o kom nevieme ani jeho meno.

Vláda Slovenskej republiky (predovšetkým jej premiér a minister vnútra) má mandát na to, aby zastupovala našu krajinu na rokovaniach Rady v Bruseli. V rámci riešenia migračnej krízy od premiéra a ministra vnútra počujeme, ako je za tvrdý a razantný postoj pri riešení migračnej krízy a ako chráni Slovensko. Tento postoj však v konečnom dôsledku Slovensko nechráni, keďže v ničom neovplyvní zvyšujúci sa počet migrantov v Európe. Navrhujem slovenskej vláde, aby jasne a nahlas na zasadnutiach Rady v Bruseli prezentovala svoje záväzné stanovisko (najlepšie v koordinácii so štátmi V4) a aby po dohode s partnermi v únii došlo k zaviazaniu všetkých členov únie na splnení viacerých povinností.

V prvom rade je potrebné dodržiavať podpísané zmluvy (vrátane tzv. readmisných dohôd), následne požiadať Grécko aby neriešilo svoje historické krivdy s Tureckom, ale aby sa začalo správať ako zodpovedný člen únie („keďže každý tím je taký silný, ako jeho najslabší článok“), taktiež tvrdým postupom riešiť existenciu a infiltráciu prevádzačských gangov do Schengenského priestoru, prestať riešiť problémy separátne na úrovni jednotlivých štátov, ale spojiť sa a za systematickej spolupráce spravodajských služieb nastaviť spoločný postup Európskej únie ako aj riešiť humanitárnu a migračnú krízu nie za hranicami, ale pred hranicami a v epicentrách vojen. Inak sa môžeme pripraviť na druhú, tretiu, štvrtú a ďalšiu migračnú vlnu, ktoré z geopolitického a ekonomického hľadiska už nebudú znamenať ohrozenie existencie Európskej únie ako takej, ale ohrozenie existencie samotných štátov v Európe. Výsledkom pôsobenia inštitúcií Európskej únie a nepochopiteľná politika „otvorených dverí“ niektorých štátov západnej Európy spôsobila jediné, a to skutočnosť, že štvrťstoročie po páde Berlínskeho múru nám padol ďalší múr, teraz však ten, ktorý nás mal chrániť.

Autorka je členkou odborného kabinetu SNS pre sociálnu oblasť a tajomníčkou OO SNS v Piešťanoch

Profily ParlamentnéListy.sk je kontaktná názorová platforma medzi politikmi, inštitúciami, politickými stranami a ich voličmi. Názory v tejto platforme nie je možné stotožňovať s postojmi vydavateľa a redakcie ParlamentnéListy.sk. Pre túto názorovú platformu platí Etický kódex vkladanie príspevkov.a Všeobecné podmienky používania služby ParlamentneListy.sk
Diskuse obsahuje 0 příspěvků Vstúpiť do diskusie Komentovať článok Vytlačiť