Je podzemná voda na Žitnom ostrove ohrozená? Minister životného prostredia Žiga v tom už má jasno

21.8.2015 14:10

Zdroje pitnej vody v blízkosti Bratislavy nie sú ohrozené. Vyplýva to z výsledkov geologického prieskumu skládky bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej časti Vrakuňa.

Je podzemná voda na Žitnom ostrove ohrozená? Minister životného prostredia Žiga v tom už má jasno
Foto: SITA
Popis: Peter Žiga, minister hospodárstva

Tie dnes na tlačovej besede prezentoval minister životného prostredia Peter Žiga. Prieskum ale tiež potvrdil postupné rozšírenie znečistenia. "Bezprostredné riziko pre zdroje vody nehrozí, ale dlhodobo ide o vážny problém. Preto treba konať a skládku sanovať," uviedol Žiga. Ako dodal, keďže nehrozí riziko znečistenia Žitného ostrova, problém nie je celoslovenský, ale týka sa Bratislavy, hlavne mestskej časti Vrakuňa a zasahuje aj do Podunajských Biskupíc. "Konštatujem, že problematika je lokálna," povedal Žiga.

Žiga zároveň ale skonštatoval, že sa potvrdil výskyt chemických látok, ktoré "istým spôsobom môžu ohrozovať život". Nachádzajú sa v podzemnej vode a časti zeme, ktorou je prikrytá skládka. "Chcem konštatovať, že ani v najbližších rokoch by nehrozilo zamorenie podzemných vôd Žitného ostrova ani Dunaja," povedal novinárom. Odborný prieskum ukázal, že na mieste zistili vo vyššej koncentrácii chemické látky ako sú pesticídy, herbicídy či benzény. Z krátkodobého hľadiska to pre obyvateľov nič neznamená, ubezpečil minister.

Na vhodnej metóde riešenia sanácie skládky chce rezort spolupracovať s mestskou časťou aj s hlavným mestom Bratislava. Ako uviedol Žiga, odborníci sa prikláňajú k tzv. kapsulovitému riešeniu. "Urobili by sa vrty a zdroj znečistenia by sa zaizoloval vhodnými látkami. Bola by tam nepriepustná kapsula, ktorá by neprepúšťala zdroj znečistenia ďalej do podzemných vôd," vysvetlil Žiga. Druhá alternatívna je pomerne drahá a časovo náročná. "Vykopala by sa jama približne do hĺbky šesť metrov a na celom území by sa táto zem odviezla," priblížil. Táto metóda by stála asi 113 miliónov eur, kapsulová metóda by mohla stáť do 20 miliónov eur. Preferovaná metóda je zároveň aj časovo rýchlejšia. Zlikvidovanie skládky by mohlo vďaka kapsulizácii trvať približne 18 mesiacov, realizácia druhej metódy by mohla trvať až päť rokov. Peniaze na riešenie tohto problému chce ministerstvo poskytnúť z Operačného programu Kvalita životného prostredia, ktorom je po rokovaní s Európskou komisiou približne 200 miliónov eur. Žiga predpokladá, že zo začatím sanačných prác by sa mohlo začať v prvých mesiacoch budúceho roka. Rezort zároveň už požiadal o určenie povinnej osoby, ktorá má skládku sanovať. Šéf envirezortu predpokladá, že by to mohol byť štát.

Bývalú skládku chemického odpadu Chemických závodov Juraja Dimitrova povolili v roku 1966 a zatvorili v 1979. Vznikla zavezením časti koryta ramena Malého Dunaja. Plocha skládky je približne 46 000 metrov štvorcových. Objem skládkového materiálu predstavuje približne 120 000 metrov kubických. V roku 1980 prekryli inertným materiálom. V 90-tych rokoch sa zistilo, že riziko pre okolie vzrástlo po stúpnutí hladiny podzemných vôd.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: SITA
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Poltársky okres dostane viac ako milión eur, rozhodol kabinet

19:01 Poltársky okres dostane viac ako milión eur, rozhodol kabinet

Sumu viac ako milión eur rozdelí vláda SR obciam a ďalším subjektom v okrese Poltár, ktorý patrí med…