Nedostatočné financovanie ambulantného sektora nedovoľuje držať krok s výškou miezd v lôžkových zariadeniach. V ústavnej zdravotnej starostlivosti je plat lekára zafixovaný na 2,2 násobok priemernej mzdy. Každoročne sa platovým automatom v nemocniciach zvyšujú mzdy, čo je správne z hľadiska stabilizácie pracovníkov. V ambulantnom sektore je chod ambulancií aj odmeňovanie závislé od ceny bodu a ceny kapitácie. Ceny bodu a kapitácie sa nezvyšujú takým tempom, aby odmeňovanie v ambulantnom sektore kopírovalo mzdy v nemocniciach. Okrem toho v ambulantnom sektore narastá stále viac administratívnej záťaže, čo pôsobí neatraktívne na budúcich záujemcov o prácu v ambulantnom sektore.
Zvýšiť kvalitu a dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti sa dá cez rezidentské programy a navýšením počtu prijímaných absolventov medicíny. Lekár môže získať atestáciu len v lôžkovom zdravotníckom zariadení. Finančné prostriedky na jeho mzdu by malo dostať z ministerstva zdravotníctva cez rezidentský program. Navrhujem rozšíriť rezidentský program o ďalšie špecializácie v spolupráci s VÚC. Rezidentský program musí zohľadňovať potreby danej lokality.
Odporúčam financovať ambulantný sektor cez reálnu cenotvorbu, čo zabezpečí lepšie platové ohodnotenie v tejto sfére. Zároveň by sa to malo odraziť aj na materiálno-technickom vybavení pracovísk (obmenou novej modernej prístrojovej techniky, používaním moderných zdravotníckych materiálov a pomôcok). Zvýšili by sa investície do modernizácie samotných priestorov, čo by zlepšilo hygienický štandard. Ak sa zabezpečí adekvátne financovanie, potom ministerstvo zdravotníctva by malo v ďalšom kroku vydať nové „Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie ambulantných zariadení“. Tie budú zárukou, že zvýšený príjem ambulantného sektora sa pretaví aj do spomínanej obnovy priestorov a prístrojovej techniky. Je potrebné zabezpečiť počas štúdia na lekárskych fakultách a počas prípravy na špecializáciu, aby sa kládol vyšší dôraz na výchovu mladých lekárov a zlepšiť ich komunikačné zručnosti nielen medzi lekárom a pacientom, ale aj medzi jednotlivými zdravotníckymi pracovníkmi.