„Kohézna eurofondová politika, je úspešným príbehom. Mali by sme myslieť na jej budúcnosť, nie je krátenie, a to napriek Brexitu“ zaznelo v úvodnom vystúpení slovenského vicepremiéra P. Pellegriniho.
„Eurofondy však nesmú byť brané ako rukojemník a nesmú byť využívané na vyvíjanie tlaku na iné štáty,“ zdôraznil. Každý občan EÚ, bez ohľadu na to, či žije na východe Slovenska alebo predmestí Berlína, má rovnaké právo na kvalitnú infraštruktúru či kvalitný život,” pokračoval vicepremiér.
Táto politika je rozvojovým faktorom a motorom ekonomického rastu, ktorý pomáha vyrovnávať regionálne rozdiely. Slovensko je pritom na polceste tohto procesu. „Druhá polovica cesty bude náročná. Potrebujeme sa sústrediť na transformáciu reagujúcu na globalizáciu a technologické zmeny“, vyhlásil v pléne. Aj po roku 2020 by eurofondová politika mala pokračovať v plnení svojej základnej úlohy a investovať do potrebnej kvalifikácie pracovnej sily v regiónoch, aby sa Európska únia mohla ďalej rozvíjať,” uzatvoril P. Pellegrini.
Počas pracovného pobytu v Bruseli sa podpredseda vlády stretol aj s ministrom pre teritoriálnu kohéziu a Mezzogiorno Talianskej republiky Claudiom De Vincentim, s ktorým sa zhodli, že kohézna politika nie je záchranná politika, ale má riešiť potreby regiónov.
Kohézna eurofondová politika je investičná politika podporujúca rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť rôznorodých regiónov Európskej únie. Do roku 2015 bolo na Slovensku vďaka európskym zdrojom vytvorených viac ako 120 tisíc nových miest. Celkovo prispeli k viac ako dvom percentám celkovej zamestnanosti.
Závery Kohézneho fóra budú premietnuté do Siedmej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ktorú vydá Európska komisia na jeseň tohto roku.
Viac informácií – na stiahnutie: Príloha k TS Eurofondy nesmú byť brané ako rukojemník
