Vášáryová (SDKÚ-DS): Emócie a zase len emócie

0
Magda Vášáryová, exposlankyňa NR SR za SDKÚ-DS (Autor: SITA)

V susednej krajine, s ktorou máme 600 km dlhú hranicu, sa zmenila nedávno vláda a jej minister zahraničných vecí predstavil svoje predstavy a  plán zahraničnej politiky. Volá sa Witold Waczszykowski a je súčasťou novej poľskej vlády, ktorú fakticky riadi predseda strany Právo a Spravodlivosť Jaroslaw Kaczynski. V duchu dnešnej stredoeurópskej módy sa najmä sťažoval na tých veľkých a mocných, ktorí nás klamú, predstavil Poľsko ako bezmocnú obeť EÚ (to sa u nás v strede Európy veľmi nosí), predstavil podivné plány spolupráce, o ktorých dotknutí ešte netušia a nadával na Nemcov.

Toto boli hlavné tézy jeho expozé v poľskom Sejme:

EÚ sa nepodarila, nevie riešiť problémy a vytvorila si bez Poľska „tvrdé jadro“, teda Eurozónu. Nie Poľsko, ale Eurozóna má byť podľa neho strojcom problémov v Poľsku so slabnúcou menou a so zlou situáciou na varšavskej burze, ktorá sa začala hrozivo prepadať nástupom monopolu strany PiS. „Neberú nás v EÚ vážne“, sťažoval sa minister a žiadal, aby sme veľké Poľsko rozhodne brali do úvahy. Mimochodom, Poľsko nevstúpilo do Eurozóny, pretože aj strana PiS bola zásadne proti takej „hlúpej a nepotrebnej“ strate národnej suverenity. Euro v ich ponímaní je aj tak stratené a o chvíľu už po ňom nebude ani stopy. Napokon, pani premiérka hneď po nástupe dala preč zo svojej kancelárie vlajku s hviezdičkami. A v Europarlamente jej najviac tlieskali všetci euroskeptici.

W.W. je presvedčený, že do dvoch – troch mesiacov vznikne miniSchengen, kde Poľsko spolu s Francúzskom nebude a vyzýva, aby sme sa vrátili k modelu Európskeho hospodárskeho spoločenstva, pretože jeho strana nepodporí žiadne ďalšie integračné procesy v únii. Predstavil „novú“ regionálnu spoluprácu, ktorú by viedlo Poľsko a ktorá bola kedysi známa pod názvom tzv. Medzimorie. Spojovala by „karpatský“(?) región od Baltiku a Estónska až po Rumunsko a Bulharsko. Je presvedčený, že všetky tieto štáty majú rovnaké záujmy ako pisovské Poľsko a čakajú len na moment, kedy sa Poľsko ujme iniciatívy, aby sa táto časť Európy konečne postavila na roveň Nemecku. Ak sa niekto potešil, že PiS chce veľmi posilňovať spoluprácu V4, mal by si prečítať aj text ďalej, pretože minister počíta s rozšírením V4 práve v duchu tohto projektu Medzimoria, ktoré sa konečne zbaví politického liberalizmu, ktorý je“ cudzí“ v našom regióne.  Ale všetci dobre vieme, že akékoľvek rozšírenie V4, či český plán so Slovinskom alebo tento poľský, bude znamenať znefunkčnenie V4 a jej premenu na ďalšiu z bezzubých stredoeurópskych iniciatív. Nevieme, o čom sa prednedávnom dohadovali predseda strany Kaczynski s predsedom vlády Orbánom za našimi hranicami v Niedzici, (ako písali PiSovské noviny: na bývalej maďarsko(?)-poľskej hranici). Stretnutie trvalo 6 hodín a asi ušlo pozornosti nášmu ministrovi, lebo sa k oživovaniu básničky: Polak, Wegier dwa bratanki, jak do szabli, tak do szklanki, nevyjadril. Je v kampani. Ale ktorej?

Minister Waszczykowski venoval veľa času podčiarkovaniu tesnej spolupráce Poľskej republiky a USA, ako najdôležitejšieho partnera v dnešných turbulentných časoch, (len bez toho slabocha, dnešného prezidenta USA), a ako protiváhu členstvu Poľska  v EÚ.  Poľsko sa bude usilovať o ďalšie posilnenie svojej obranyschopnosti a o rozmiestnenie stálych báz NATO na území celej strednej Európy spolu s protiraketovou obranou na svojom teritóriu. Čo na to povedia v Česku, ktoré protiraketový štít zhnusene, nabudené ruskou propagandou, pred rokmi odmietlo a na Slovensku a v Maďarsku, kde sa snažia vládnuci politici presvedčiť svojich voličov, že nie sme súčasťou NATO, nevedno.  Pre istotu dal nový minister obrany portréty svojich predchodcov, ktoré pokojne viseli v hale, do depozitu. Aby nemal svedkov?

Hlavným bodom spolupráce na východ, s Moskvou, je smoleňské náboženstvo, nový kult a ministrova prosba, aby im Rusi konečne dopravili vrak lietadla, ktoré pochovalo prezidenta Poľska. Predstavitelia PiSu sú posadnutí presvedčením, že to nebola letecká tragédia, ale „zamach“, útok na Lecha  Kaczynského. Zatiaľ sa nedostali k obvineniu Putina, ako objednávateľa, ale snažia sa nájsť poľských nepriateľov, hlavne dnešného predsedu Európskej rady D.Tuska, ktorý sa mal s Putinom spriahnuť a haváriu umožniť. Aj preto sa PiS usiluje o oteplenie vzťahov s Ruskom a ropné firmy Lotos a Orlen okamžite podpísali veľké kontrakty na nákup ruskej ropy. V Moskve to kvitovali s uznaním. Je celkom dobre možné, že Putin im nakoniec vyhovie a pošle im vrak ako dar. Už druhý dar Ruska Varšave po Stalinovom dare mohutnej budovy v centre hlavného mesta, ktorá má Poliakom pripomínať veľkého ruského medveďa na východe, ktorý môže kedykoľvek zaručať.  A nakoniec, prečo by sa mali „Ukrajina a ostatné post-sovietske štáty pchať do EÚ, keď jej už aj Poliaci majú dosť a vracajú sa k nám, na Východ“ – píšu s rozkošou putinovské médiá

Hlavným partnerom Poľska v EÚ sa má stať Veľká Británia. Prečo práve teraz, keď hrozí Brexit a populistické odnímanie sociálnych dávok tisícom Poliakov na ostrove? Po tom, čo podobnú prosbu o spoluprácu počas dvoch rokov vlády J. Kaczynského Londýn  okamžite odmietol! Tomuto posunu ministra naozaj málokto rozumie.

Nemecku venoval minister najmenej času. Lebo veď nemeckí politici teraz PiS kritizujú a nemecké noviny píšu: Poliaci prišli, sadli si k stolu, napráskali sa, grgli a teraz odchádzajú. A nemajú čo vládu PiSu kritizovať, lebo veď čo „nám urobili“ počas vojny. A tak všetky tie desiatky rokov, kedy sme Poľsko obdivovali, ako kultivovane a európsky narovnáva komplikované vzťahy so západným susedom, zmizli ako sneh po nápore tropického slnka. Ešteže jeden z tvorcov nemecko – poľského „pojednania“, Wladislaw Bartoszewski „včas“  zomrel a prestal prekážať šíreniu pocitu nemeckej krivdy na poľskom národe, ktorú PiS kultivuje už roky. Nemecko sa tak stáva u našich susedov veľkou časťou politiky resentimentu, návratu k starým vzorom myslenia a oživovania etnonáboženského nacionalizmu. Veď to predsa protestantskí Nemci a Merkel pustili do Európy  moslimov, ktorí možno prejdú z nemeckého územia do Poľska a rozvrátia „ot-tak“ jeho katolícke hodnoty, nie?

Provincionalizmus víťazí v strednej Európe. Totalitárna rétorika, ktorá sa pomaly usádza v ústach politických predstaviteľov strednej Európy, ktorá ale nemá žiadnu významnú, ani vojenskú, ani hospodársku, silu bez európskych fondov,  je cestou k infantilnému autoritárskemu režimu, ako to nazýva poľská sociologička Staniszkis. Snaha konštruovať regionálnu spoluprácu Medzimorie v EÚ je len ilúziou, ktorá sa obráti proti tvorcom a pochová doteraz celkom aktívnu V4. Návrat k sfalšovanej a ideologizovanej histórii, ktorú presadzuje aj náš južný sused Orbán, je cestou do občianskej púšte. K vláde hoštaplerov, ako to napísal britský historik Norman Davies.

Poľsko s novou vládou rezignuje zo skutočnej zahraničnej politiky a bude využívať medzinárodnú situáciu len na to, aby hľadaniami nepriateľov za všetku cenu ovplyvňovali svoj elektorát vo vnútri krajiny. Ale to by nás nemalo prekvapovať. Takú zahraničnú politiku robí Slovensko už dávno. Čo nás teda čaká na našej severnej hranici? Moralizovanie a urážanie sa, vydávanie chcenia za činy, a všade len emócie a emócie.

- Reklama -