Predsedníctvo ÚV KSS predložilo Ústrednému výboru ako základný podnet do diskusie „Predbežnú analýzu volebného výsledku KSS“. V nej bolo okrem analýzy vyjadrené aj prijatie zodpovednosti vedenia strany za neuspokojivý volebný výsledok a návrh na jeho rezignáciu, ako aj návrhy na opatrenia a ďalší postup. Predsedovia Krajských rád vyhodnotili poznatky krajských rád z prípravy a priebehu volebnej kampane príslušných okresných organizácii. Potom nasledovala diskusia, v ktorej členovia ústredného výboru hovorili o svojich názoroch, poznatkoch, postrehoch a skúsenostiach, súvisiacich s dosiahnutým výsledkom KSS vo voľbách. Spoločným prvkom diskusných vystúpení bola kritická snaha o hľadanie objektívnych, ale aj subjektívnych príčin neúspechu strany vo voľbách.
Na pripomenutie – KSS získala v týchto voľbách podporu len 0,62 percenta voličov, to znamená 16278 hlasov. Z toho v jednotlivých krajoch Slovenska: c Bratislavskom 0,36, v Trnavskom 0,51, v Nitrianskom 0,46, v Trenčianskom 0,81, v Žilinskom 0,57, v Banskobystrickom 0,84, v Prešovskom 0,79 a v Košickom 0,66 percent.
V diskusii bola vyjadrená široká škála názorov na príčiny dosiahnutého neuspokojivého stavu a boli predstavené rôzne uhly pohľadov na danú problematiku. Z nej vyplynulo, že situáciu, do ktorej sa strana dostala, nie je možné chápať zúžene, len z pohľadu ostatných volieb, v ktorých strana dosiahla od roku 1989 najnižší počet hlasov. Príčina tohto neúspechu spočíva už v porážke Komunistickej strany v novembri 1989, kedy bola zbavená moci a postavenia z dôvodu celého komplexu vplyvov, faktorov a konaní, vyplývajúcich z medzinárodnej, vnútropolitickej i vnútrostraníckej situácie. Zradená, rozložená za takmer 27 rokov antikomunizmom neustále napadaná, ohováraná, spochybňovaná a zosmiešňovaná Komunistická strana /aj keď nie ako právny nástupca KSS/, len ťažko hľadala cesty k svojej konsolidácii a svoje miesto v nových podmienkach kapitalistického ekonomického a spoločensko-politického systému. Táto cesta je o to zložitejšia, že väčšina skúsených a pripravených funkcionárov i členov strany ju z rôznych dôvodov opustila a prestala s ňou spolupracovať.
Z uvedených, ale aj ďalších dôvodov, nie je možné dosiahnuté výsledky hodnotiť izolovaným spôsobom, ako sa to robí u iných politických strán, z ktorý väčšina vznikla až po roku 1989. Tieto strany, majú okrem iného, neporovnateľne väčšie finančné prostriedky na svoju činnosť, ktoré získavajú od „sponzorov“, „darcov“ a zo zdrojov, ktorých pôvod je už roky „zahmlievaný“ a v súčasnej situácii „nezistiteľný“. Ich zviditeľňovanie v médiach sa tiež odvíja od sumy peňazí, ktoré majú na reklamnú a propagačnú kampaň, ale aj od vôle majiteľov súkromných médii, ktorí ich podporujú. Podstatou ich činnosti je populizmus, manipulovanie verejnou mienkou občanov s cieľom, dostať sa k moci a tým pádom aj k zdrojom ďalších príjmov pre svojich mecenášov – oligarchov, finančné skupiny, bohatých podnikateľov a niektorých „vyvolených“ štátnych úradníkov blízkych týmto kruhom.
Pod vplyvom uvedenej situácie samozrejme došlo k oslabeniu aj samotnej komunistickej strany, jej vnútrostraníckej činnosti, akcieschopnosti, schopnosti adekvátne reagovať na vývoj na Slovensku. Chronický nedostatok finančných prostriedkov, absencia ďalších materiálnych zdrojov ohraničili možnosti aktivít strany a minimalizovali jej možnosti na uskutočňovanie potrebných opatrení a akcií. Svoju úlohu tu zohrala aj neskúsenosť značnej časti funkcionárov strany, ich nepripravenosť na využívanie foriem a metód práce osvedčených v komunistických a robotníckych stranách, ale aj pomerne vysoký priemerný vek členskej základne. Uvedené faktory prispeli k pretrvávaniu a prehlbovaniu chýb a nedostatkov v práci na všetkých stupňoch štruktúry strany a k ďalšiemu oslabovaniu jej vplyvu medzi občanmi. Uvedené problémy budú vyžadovať riešenie už v najbližšej dobe na vnútrostraníckych fórach KSS.
Hovorilo sa aj o taktických chybách ktorých sa strana dopustila v predvolebnej kampani. Jednou z nich bolo aj nesprávne odhadnutie filozofie týchto volieb, podcenenie práce medzi niektorými kategóriami pracujúcich, vkladanie nádeje do programu strany, podcenenie niektorých aktuálnych tém a populizmu ostatných politických strán. Ako jedna z najväčších chýb, ktorých sa strana dopustila sa spomínala neadresnosť a nedôslednosť predvolebnej propagandy. V diskusii sa objavili i zaujímavé postrehy o ignorancii programov strán zo strany médii, ale aj o podpore Kotlebovej strany niektorými cirkevnými predstaviteľmi.
V konečnom dôsledku, na základe otvorenej, kritickej i sebakritickej diskusie bolo hlasovaním rozhodnuté, že Ústredný výbor KSS neprijíma rezignáciu vedenia strany. Poveruje ho pokračovať v organizovaní plnenia záverov VIII. zjazdu KSS a plánovaných opatrení.
Predsedníctvu ÚV KSS bolo uložené pripraviť do júna tohto roku návrhy na personálne zmeny v Predsedníctve ÚV KSS ako aj na úrovni Krajských rád KSS, prerozdelenie kompetencii a poverenie konkrétnymi oblasťami činnosti strany či úlohami, ktoré vyplývajú z plánovaných opatrení i z opatrení, ktoré budú navrhnuté do júnového zasadania ÚV KSS. Na programe dňa KSS budú v najbližšom období, v zmysle posilnenia demokracie, prebiehať široké vnútrostranícke diskusie s celou členskou základňou o programe i ďalších taktických otázkach pôsobenia strany na slovenskej politickej scéne.
KSS napriek zlému výsledku vo voľbách do NR SR v marci 2016 zostáva na Slovenskej politickej scéne jedinou relevantnou a vyhranenou antikapitalistickou stranou. Zintenzívni svoje pôsobenie na presvedčenie občanov o nevyhnutnosti radikálnych zmien v spoločnosti. KSS bude naďalej pôsobiť ako strana odmietajuca súčasný neoliberálny kapitalizmus, lúpežnú privatizáciu národného majetku, korupciu v spoločnosti ako aj agresívnu politiku USA a NATO. KSS čoskoro predloží občanom Slovenska program jeho obnovy.
Sekretariát ÚV KSS.
