Pritom bez sebamenšej reflexie nepriznajú a občania im „nepripomenú“, že to boli práve pravicové strany po roku 1989, ktoré rozvrátili školstvo na Slovensku. Len preto, že mu prisvojovali názov „socialistické“. Či KDH, či SDKU, či DS, alebo KDU a ktorákoľvek iná, dnes už „zabudnutá“ strana kritizovali, odmietali, „ironizovali“ všetko, čo malo prívlastok „socialistické“. Všetko, aj s dobrými a unikátnymi prvkami, ale aj s výsledkami vzdelanosti a odbornosti, ktoré prejavovali absolventi československého školstva doma, ale aj v zahraničí.
Rozrušili školstvo – princípy jeho fungovania, jeho štruktúry. Rozrušili systém jeho platenia – štátne podniky a ich príspevok na vzdelávanie. Rozrušili systém jeho riadenia. Rozbili vedecko technickú a výskumnú základňu. Poslanci týchto strán tvorili a schvaľovali zákony, ktoré umožnili likvidovať učebné a štúdijne odbory, školy, ich učebné základne, kde študenti odborných odborov získavali s teoretickými vedomosťami aj prax. Umožnili spochybniť a rozvrátiť aj obsah, formy a metódy vzdelávania a zameniť ich „progresívnymi“, ktoré dnes vytvárajú „nevzdelaných a nepotrebných“ absolventov.
Zákony umožnili a starostovia, primátori a poslanci obecných zastupiteľstiev z týchto strán schvaľovali predaje škôlok, jaslí i budov základných a stredných škôl i odborných učilíšť do rúk súkromníkov na iné účely.
Umožnili legislatívnou anarchiou vznik škôl, ktoré dodnes vzdelávajú v odboroch nepotrebných pre fungovanie života v SR. Študenti v niektorých absolvovaných odboroch nemajú svoje vzdelanie kde uplatniť. Sú aj takí, ktorí aj po obdržaní diplomu zo štúdia nemajú ani znalosti, ani zručnosti, „ani odvahu“ uplatniť sa v praxi, pretože štúdiom nič nezískali.
Dnes majú zástupcovia týchto strán „plné ústa“ krízy v školstve, zvolávajú „mimoriadne rokovania“ parlamentu ku školstvu, aby demonštrovali pred občanmi Slovenska svoju „starostlivosť“ o dobro školstva a budúcnosť mladej generácie. Predbiehajú sa v „impotentných“ návrhoch a „sľuboch“, ako budú situáciu v školstve /i inde/ riešiť, ak sa ich kandidáti dostanú do parlamentu. Hoci je možné na 90 percent predvídať, že tak ako doteraz, ani oni s týmto problémom nič neurobia. Lebo nevedia ako. Nedokážu to… Pretože oni aj za školstvom, tak ako za všetkým vidia „len peniaze“.
Dlhotrvajúci nedostatok financií v školstve a tiahnúcu sa krízu v obsahu vzdelávania vie riešiť KSS. Vo svojom programe ponúka zakladanie štátnych podnikov, ktorých zisk by bol zdrojom pre lepšie financovanie školstva. Skúsenosti odborníkov socialistického školstva, aj odborníkov našich partnerských komunistických a robotníckych strán v krajinách ako Rusko, Bielorusko, Čína, Kuba i inde môžu byť tvorivo využité aj v podmienkach slovenského školstva.
Dôležitým argumentom „že komunisti by to dokázali“ by mala byť skutočnosť, že pred rokom 1989, ako sa hovorí „za komunistov“ bolo československé školstvo na takej vysokej úrovni, že príklad si z neho brali aj také krajiny ako napríklad Fínsko.
A tiež skutočnosť, že pri budovaní a riadení školstva komunisti majú na zreteli predovšetkým záujmy a potreby ľudí. Tých, ktorí majú byť vzdelávaní, teda deti a mladých, ale aj tých, ktorí vzdelávací a výchovný proces uskutočňujú.
