Šmehilová (NOVA): Nepremárnime budúcnosť našich detí

0
NOVA (Autor: NOVA)

To potvrdí aj opätovné vyšetrenie. V tom okamihu kontrolka vo vašej hlave začne blikať načerveno, hlásiť strach a paniku – “čo máme robiť?”  Ste počujúci rodičia, v rodine nepočujúcich nemáte, dokonca ste ani nepočujúceho človeka nikdy nestretli. Kladiete si prirodzene otázky, ako sa vaše dieťa naučí rozprávať, keď nepočuje, ako ho naučíte povedať mama, či tata, ako mu poviete, že ho ľúbite najviac na svete a čo s ním bude, keď vyrastie. S hrôzou si poviete, že “hluchonemé” dieťa mať nechceme.” Automaticky hľadáte pomoc u lekára. Veď u koho iného? Je to odborník, ktorý vám určite pomôže. Nádejáte sa, že urobí niečo s tým, aby vaše dieťa počulo, alebo aspoň lepšie počulo. Má vašu plnú dôveru.

Lekári zmerajú vášmu dieťaťku sluch, určia poruchu, predpíšu načúvacie aparáty, ktoré vášmu dieťaťku nastavia a vy dúfate, že je všetko tak, ako najlepšie má. Až na jeden rozdiel. Aj keď ako rodičia robíte všetko, čo vám lekári povedali a aj veľa navyše, vaše dieťatko stále nerozpráva. Ani náznak reči. Keď pred lekármi vyjadríte svoje obavy, že niečo nie je v poriadku, dostanete odpoveď, že “ešte je čas. Netreba sa znepokojovať.”

Keď sa však náhodou stretnete s inou rodinou s dieťatkom, ktoré má tiež skoro tri roky ako to vaše, rovnakú poruchu sluchu, ale to ich bľaboce, hovorí mama, tata, spieva si, reaguje na zvuky a je spoločensky bezprostredné, začnete sa pýtať, “ako je to možné?”  Zrazu sa dozvedáte, že jeho rodičia sa rozhodli pre vyšetrenie sluchu v inom štáte, kde majú na to modernejšiu techniku ako u nás na Slovensku, rozhodli sa pre kvalitnejšie načúvacie aparáty, ktoré sa na Slovensku nepredpisujú, nechali si aparáty v zahraničí aj nastaviť a chodia tam na pravidelné vyšetrenia, … zostanete stáť, ako by vás obliali ľadovou vodou.

Zmobilizujete sa a rozhodnete sa urobiť rovnako. S hrôzou zistíte, že nastavenie sluchu vášho dieťaťa, s ktorým sa mesiace či roky nevyvíjalo, po tomto nastavení, má ziskové krivky nad oblasťou reči. Inak povedané, že reč s pôvodným nastavením z veľkej časti nemohlo vaše dieťatko počuť a s novým nastavením sa túto krivku podarilo posunúť o 30 až 50 dB. Po úprave nastavenia vám vaše dieťa začalo kvitnúť pred očami. “Skoro sme premárnili budúcnosť nášho dieťaťa,”  poviete si. Našťastie sa tak ale nestalo. Avšak koľko rodičov malo táketo šťastie? Nie veľa. Ani o tom nevedeli a mnohí ani nevedia. Veď odkiaľ, keď predsa majú “ešte čas”.

Keď sa však začnete pýtať lekárov a kompetentných, prečo tomu tak je, zrazu sú “hluchí a nemí” všetci naokolo. Trúfalo ukážu prstom, že zodpovednosť nesiete predsa vy ako rodičia, že sa o svoje dieťa nestaráte tak, ako by ste sa mali. A pritom stačilo tak málo. Keby sme aj u nás mali také špecializované centrum, ako majú naši susedia. Všetko by bolo inak. Chyba nie je totiž v rodičoch, ale v systéme a v nastavení tých, ktorí o tom rozhodujú. Tieto deti nedostali šancu lepšie počuť.

Toto nie je fikcia, toto je na Slovensku skutočnosť. Bolestná realita, ktorá oberá deti s poruchou sluchu o ich potenciál, o ich nádej na lepší život. Keď sa to nedarí zmeniť kompetentným, skúsme to zmeniť my. Pomôžme spoločne založiť prvé audiologické centrum na Slovensku, aby malo šťastie a nádej na lepšiu budúcnosť viacej detí.

- Reklama -