Branislav Škripek začiatkom júna upozorňoval, že ak Slovensko ako aj ostatné krajiny EÚ, zostanú ľahostajné voči volaniu Talianska, Grécka či Maďarska a nepomôžu im s utečencami, následky sa nebudú nikomu páčiť. “Dnes to vidíme. Vlaková stanica v Budapešti je plná utečencov, ktorí sa snažia dostať do vlakov smerom do Rakúska či Nemecka. Ďalší utečenci dávajú posledné peniaze pašerákom, aby ich v dodávkach a za strašných podmienok prepašovali do Európy. Pred letom si jednotlivé štáty EÚ neboli schopné medzi sebou rozdeliť ani 40 000 utečencov z táborov na pôde krajín EÚ. Nečudujme sa preto, že sa situácia len zhoršuje,” reagoval dnes Branislav Škripek na výsledky rokovania vlády SR k téme migrantov.
Slovenská vláda sa vyjadrila, že treba pomôcť hlavne tam, kde vznikajú konflikty. S tým súhlasí aj Branislav Škripek, ale dodáva: “Od minulého roku som v kontakte s predstaviteľmi Demokratickej samosprávy ROJAVA, ktorá sa nachádza v severovýchodnej Sýrii. Postavili si vlastnú domobranu a bojujú proti barbarom z Islamského štátu.” Syriacki kresťania, ktorí inicializovali vznik tejto samosprávy, prosia o konkrétnu pomoc. Škripek dodáva: “V prvom rade ide o medzinárodné uznanie samosprávy Rojava. Len tak budú môcť prijímať humanitárnu a vojenskú pomoc. Včera mi prišla od nich ďalšia konkrétna požiadavka. Dediny, ktoré oslobodili od ISIS, sú podmínované. Ich obyvatelia sa nemôžu vrátiť domov. Nemajú však techniku na odmínovanie. Ak chce vláda SR konrétne pomôcť v oblasti Blízkeho východu, je tu Rojava, ktorá volá o pomoc s odmínovaním.” Do odmínovaných oblastí sa potom môžu vrátiť aj utečenci, čo odišli do iných krajín pred ISIS. “A potom budeme môcť vyzvať Sýrčanov, aby sa vrátili do svojich bezpečných domovov. Nebudú tak mať dôvod opúšťať svoju vlastnú krajinu,” apeluje slovenský europoslanec Branislav Škripek na vládu, aby už začaka konať.
Kvóty opäť na rokovaní EP
Ďalej Branislav Škripek upozorňuje, že neochota prerozdeliť si adekvátny počet utečencov má ďalšie dôsledky. Krajiny EÚ, ktoré zostali osamotené pri riešení otázky utečencov, vyvíjajú tlak na nové riešenie. “Preto sa opäť dostáva na rokovanie EP ďalšia správa, ktorá hovorí o novom povinnom prerozdelení utečencov. Bol som vždy proti kvótam a budem hlasovať proti nim. Ale Slovensko, ako aj ostatné krajiny, musia byť viac zodpovedné a solidárne. Nemôžeme v čase, keď svet čelí najväčšiemu sťahovaniu národov v novodobej histórii vyhlasovať, že my utečencov nechceme. Dôsledky nebudú potom už len v tom, že sa upravia Schengenské hranice. Chudáci, ktorí budú klopať na dvere EÚ a zostanú hladní, smädní, bez pomoci, v zime, budú vyvolávať len jedno: nepokoje. Uvedomme si to, kým je ešte čas,” dodáva na záver Branislav Škripek.
