“Súčasný návrh rozpočtu počíta s najnižším deficitom od roku 2007,“ vyhlásila poslankyňa strany Most- Híd IrénSárközy. Podľa nej bol dlhodobým problémom Slovenskej republiky bol práve deficit verejných financií, či už išlo o jeho nárast alebo naopak tu bola snaha o jeho znižovanie. „Doteraz najnižší deficit rovnajúci sa 1,9% HDP bol dosiahnutý v roku 2007, teda rok pred vypuknutím globálnej finančnej krízy, pri ekonomickom raste 10,8%,“ doplnila poslankyňa Sárközy. Je pritom podľa nej veľký rozdiel, či krajina dosahuje rekordne nízky deficit pri ekonomickom raste 10,8% alebo 3,5%. Predložený návrh rozpočtu verejnej správyv roku 2017 počíta s deficitom verejných financií 1,29% HDP pri reálnom ekonomickom raste vo výške 3,5%. „Inak povedané, trvalo nám celých 10 rokov, kým sme sa vysporiadali s dierou vo verejných financiách spôsobenou vypuknutím finančnej krízy,“ povedala poslankyňa strany Most-Híd, pričom v nasledujúcich dvoch rokoch by sme sa postupne mali dostávať k mierne prebytkovému rozpočtu.
Slovensko je podľa poslankyne krajinou s výrazným investičným dlhom, a v porovnaní s inými krajinami musí vynakladať vyššie výdavky na výstavbu dopravnej a sociálnejinfraštruktúry. „Je rozdiel, keď krajina hospodári s deficitom, pretože investuje do rozvoja infraštruktúry, alebo či jednoducho prejedá svoju budúcnosťnavyšovaním rôznych transferov a odmien verejných zamestnancov, ako to v minulosti robilo Grécko,“ vyhlásila Irén Sárközy. Výška hrubých verejných investícií v roku 2015 bola 6,3% HDP, za čo vďačíme podľa nej samozrejme aj štrukturálnym fondom EÚ. Podobne ako v iných štátov strednej a východnej Európy, ide o nadpriemerne vysokú hodnotu. „Nebyť vysokých verejných investícií, náš rozpočet by patril k najprebytkovejším v Európskej únii. Slovensko však musí investovať nielen do výstavby ciest adiaľnic. Značný investičný dlh máme aj v zdravotníctve, školstve, sociálnych službách a bývaní,“ dodala poslankyňa.
Čo nevidieť bude najväčšou brzdou nedostatok pracovných síl
Za problém však považuje poslankyňa nízku úroveň miezd a bohatstva domácností, ktorá je priamym ohrozením budúcnosti Slovenska. „Čo nevidieť bude najväčšou brzdou ekonomického rastu Slovenska nedostatok pracovných síl. Už dnes je tento problém cítiť v niektorých hospodárskychodvetviach,“ uviedla Irén Sárközy. Slovensko dosahuje dlhodobo vysoký ekonomický rast a postupne konverguje k západoeurópskym ekonomikám. V ekonomickej výkonnosti meranej hrubým domácim produktom na obyvateľa v parite kúpnej sily by sme budúci rok mali dosiahnuť 80% priemeru Európskej únie. V porovnaní so západnou Európou pripadá podstatne menšia časť dôchodkov na odmeny zamestnancov apodstatne väčšia na príjmy z kapitálu, teda zisky, renty a úroky. „Výsledkom je, že reálna životná úroveň väčšiny obyvateľov je nižšia, než by bol adekvátne výkonnosti našej ekonomiky,“ dodala poslankyňa. To, aká je na Slovensku skutočná životná úroveň, bude podľa nej posudzované predovšetkým podľa toho, ako sa bude dariť bežným ľuďom.
Naša krajina v minulosti implementovala významné reformy v oblasti daní a trhu práce, ktoré pomohli skvalitniť podnikateľské prostredie, prilákať zahraničný kapitál, znížiťnezamestnanosť a zvýšiť ekonomický rast. Zástupcovia významných zamestnávateľov z oblasti automobilovéhopriemyslu alebo informačných technológií uznávajú, že kľúčovým problémom Slovenska dnes nie je výška daní či cena práce, ale skôr nedostatočná kvalita vzdelávania a nízke výdavky na vedu a výskum. „Preto by sme sa podľa môjho názoru mali prestať toľko naťahovať o dane a odvody, a sústrediť odteraz sa predovšetkým na reformu vzdelávania. Ruka v ruke s tým však budeme musieť hľadať cesty, ako zlepšiť postavenie zamestnancov a zvýšiť úroveň miezd,“ dodala na záver poslankyňa strany Most-Híd Irén Sárközy.
