SaS: Vyzývame vládu, aby prestala s podfukmi a záväzky Váhostavu preniesla na J. Širokého

0
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) (Autor: SaS)

„Tvrdíme, že tento prípad spĺňa znaky špeciálnej štátnej pomoci a nevzťahuje sa na neho schéma de minimis. Finančná pomoc bola poskytnutá veriteľom jediného úpadcu – Váhostavu, čím mohlo dôjsť k narušeniu rovnováhy v porovnaní s ostatnými insolvenčnými konaniami. Váhostav bol jediným podnikom, na ktorý sa tento zákon uplatnil. Tým mu bola poskytnutá výhoda,“ hovorí tímlíder SaS pre štíhly štát Jozef Rajtár.

Tvrdíme, že schéma pomoci, ktorú Slovenská republika v prípade Váhostavu využila, má znaky obchádzania práva Európskej únie, avšak má rovnaký efekt ako priama finančná pomoc spoločnosti. Aj keby boli tieto prostriedky poskytnuté spoločnosti, tá by ich musela použiť na úhradu svojich záväzkov.

„Sme presvedčení, že prijatie novely zákona a nariadenia vlády účinných v danom čase predstavovalo selektívnu výhodu v prospech Váhostavu a nie voči jej veriteľom, bolo pripísateľné štátu a viedlo k použitiu štátnych prostriedkov na narušenie hospodárskej súťaže na trhu otvorenom pre obchodovanie medzi členskými štátmi,“ hovorí poslankyňa NR SR za SaS Jana Kiššová a dodáva, že uvedené opatrenie preto predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) alebo tzv. Lisabonskej zmluvy.

Štátna pomoc Váhostavu bola poskytnutá vo výške doteraz vyplatených 6,8 milióna eur po odrátaní predpokladaného zisku štátu ako nového veriteľa z reštrukturalizácie (15% z každej odkúpenej pohľadávky). „Táto pomoc bola poskytnutá v rozpore s oznamovacou povinnosťou a povinnosťou zdržať sa konania, ktoré sú stanovené v článku 108 ods. 3 ZFEÚ,“ dopĺňa Rajtár.

V tejto oblasti pritom existuje precedens aj vo vzťahu k Slovensku – prípad Nováckych chemických závodov (NCHZ). Vtedy sa Európska komisia uzniesla, že „spravodlivú hospodársku súťaž a uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže nemožno obchádzaťprijímaním osobitných zákonov a že štátna pomoc poskytnutá podniku NCHZ musí byť vrátená.“ Bol to jediný podnik, na ktorý sa tento zákon uplatnil.

„Európska komisia (EK) sa vtedy nenechala oklamať tým, že podnik rýchlo predali a tvárili sa, že je to už iný právny subjekt. Naopak, ľahko tento subjekt identifikovala ako právneho nástupcu NCHZ. Ani v prípade Váhostavu nie je pravdepodobné, že by sa EK dala oklamať primitívnymi machináciami v zmysle „rozdelíme sumu 20 miliónov na 200 tisícové časti a budeme tvrdiť, že ide o špeciálnu výnimku z pravidiel (de minimis) kvôli malej výške sumy,“ upresňuje Rajtár.

Nenapádame tento prípad z dôvodu podpory nezmyselných bruselských pravidiel (zakazovanie žiaroviek či regulácia splachovačov). Toto sú dôležité regule pre fungovanie slobodného trhu. Ide o zamedzenie poskytovania výhod od štátu jednému súkromnému podniku na úkor ostatných.

„Vyzývame predsedu vlády Roberta Fica a ministra financií Petra Kažimíra, aby sa k veci postavili ako chlapi, prestali s podfukmi na úrovni materskej škôlky a záväzky preniesli naspäť tam, kam patria a to, na plecia Juraja Širokého a jeho Váhostavu. Na rozdiel od generálnej prokuratúry SR príslušná sekcia EK nie je riadená Ficovým spolužiakom a priateľom, ktorý by to zmietol zo stola. Tvrdíme, že dôsledky budeme znášať všetci. Na dlhy Juraja Širokého vrátane pokuty za podvádzanie sa poskladajú daňoví poplatníci,“ uzatvára Kiššová.

- Reklama -