Ale keď začala schôdza, tam už jej úloha koordinátora nesiahala. A ani nemohla. Po chvíľke sa schôdza zmenila na veľké výmeny názorov poslancov Hlinu, Matoviča a Viskupiča. Každý mal svoju politickú predstavu práce pre občanov. Ich politické názory zabrali veľké množstvo času, a preto nebolo možné na klube skoro nič vyriešiť.
Počas prvého letného volebného obdobia som čakala (a nielen ja ) na lídrom sľubovanú stratégiu, víziu, či misiu politického hnutia OĽANO. Nemohli sme sa pohnúť cez búrlivé diskusie trojice kvázi poslancov. Čas rýchlo utekal a ja som nemohla na nich čakať. Zo všetkých kútov Slovenska sa prebúdzali obete mobbingu.
V júli 2012 mi novinárka, obeť mobbingu, zorganizovala prvú tlačovku v Dome novinárov. Prišli novinári, z Jojky, Markízy, TASR….. Po skončení tlačovky niektorí novinári prezradili, že to čo chcem riešiť, to je ich bežný pracovný postup, v takom prostredí oni pracujú denne. U nich je bežné, ak dostanú porušovanie pracovnej disciplíny a to aj každý týždeň.
A čo ste s tým robili ? pýtam sa
Naučili sme sa s tým žiť a pracovať, bola odpoveď novinárov. Ale nie všetci. Jeden náš kolega bol tak psychicky zničený, že po skončení práce odchádzal domov, sadol do auta a na ceste narazil do stĺpa elektrického vedenia.
Druhá tlačovka o mobbingu sa konala o mesiac v auguste 2014 v Žiline, v Dome odborov. Zorganizovala mi ju prepustená pracovníčka z Region pressu, ktorá sa súdila s lídrom OĽaNO. Do domu odborov v Žiline prišli pracovníci z úradu práce. Zachytili nás aj médiá.
http://www.hlavnespravy.sk/m-ritomska-navrh-zakona-o-mobbingu-poukaze-na-konkretne-svedectva-ludi/24855
V diskusii mi štátni zamestnanci z úradu práce povedali, že oni majú na úrade mobbing. Aj prítomní zástupcovia súkromných spoločností sa pochválili, že majú mobbing. U nás to žiaľ takto funguje a nikto nevie, že to, v čom Slováci žijú 25 rokov sa nazýva mobbing a členské krajiny EÚ tomu už dávno venovali pozornosť.
Situácia na Slovensku je veľmi zhnitá. Bolo potrebné urobiť ďalšiu tlačovku tentokrát v Košiciach. Pozvali sme novinárov z východniarskych médií…Prišli len z rádia Lumen. Osveta pomocou médií bola ťažká. Slováci žili 25 rokov v hnilobe spoločnosti a zdalo sa, že sú s tým spokojní. Naučili sa s tým žiť.
V poradí štvrtú tlačovku mi chcela zorganizovať obeť mobbingu v Trenčíne. Aké bolo moje prekvapenie, keď mi prišla správa, že to máme v tomto meste zakázané. Postaral sa nám o to pán primátor Rybníček.
Čas mimoriadne pracoval a v októbri 2012 dostávam informáciu od pána tlačového tajomníka Branislava Ondruša. V roku 2013 sa bude riešiť výskumná úloha o problematike mobbingu a v roku 2014 sa zriadi pracovná skupina týkajúca sa legislatívnej úpravy mobbingu a má to na starosti riaditeľ JUDr. Tomáš Toman, PhD. a ja budem pozvaná do pracovnej legislatívnej skupiny. ( o tom som už v mojich článkoch na blogu písala). Rozhýbať štátnu správu nebola úloha ľahká.
Dosiaľ platilo, že ja ako poslankyňa parlamentu som mala byť vtiahnutá do rokovacej sály, kde bolo už 25 rokov pracovisko všetkých poslancov, ktorých sem občania poslali. Tu prebiehávala a prebieha rozprava. V tomto volebnom období už vopred určený víťaz SMER. Občania pomocou médií uverili úlohe poslanca navrhovať a schvaľovať zákony. Preto moje oslovenie vlády na prípravu antimobbingového zákona bola jediná cesta k jeho prijatiu. Vtedy som ešte nevedela, aká je to hra.
Postupne sa odkrylo a to dnes už každý rozumný občan pochopí, že pracovať v tejto “klietke” rokovacej sály nie je prínosom pre občanov. Prínosom neboli ani pravidelné stretnutia klubu OĽaNO. Dosiaľ platilo, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky nie je zvolený z určitého miesta či obvodu, a preto je anonymný voči konkrétnym voličom a nie je viazaný na volebný okrsok. Všetci poslanci sú plne závislí za nomináciu a úspech vo voľbách od šéfa alebo centrály strany. Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky nemá konkrétnych voličov, ktorým by bol zodpovedný za svoje pôsobenie v parlamente. Náš systém zaručoval, že bez strany sa do parlamentu určite nik nedostal. Poslanec mohol zostať v úzadí, ale nemal vlastný zdroj legitimity voči straníckej disciplíne, ak si chcel presadiť svoj názor.
Bolo a je diametrálne rozdielne priniesť nový prvok do doterajšieho volebného systému, ako to presadil poslanec pán Matovič. Riadil sa Ústavou Slovenskej republiky štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Žiaľ jeho predstava sa nestala skutočnosťou a dnes vidíme, ako si z vysokej politiky spravil biznis. Pracovať v takomto parlamente je hlasom volajúceho na púšti. Kto to ešte nepochopil, tomu bude lepšia vlastná skúsenosť práce poslanca parlamentu. A potom naďalej hrať pred občanmi divadlo pod taktovkou SMERu. Je čas zamýšľať sa aj u nás, aká by mala byť naša vysoká politika.
http://blisty.cz/art/70280.html
