„V praxi ministerstvo pôdohospodárstva podporuje hlavne techniku určenú na zvážanie popíleného dreva, ako sú lesné traktory, návesy či hydraulické ruky, terénne autá. Keď sa ale pozrieme na stav slovenských lesov, asi málokto si myslí, že naším najväčším problémom je taký nedostatok techniky na pílenie a zvážanie dreva, že štát musí súkromným firmám dotovať nákup takejto techniky,“ upozorňuje Remišová. Príjemcami pomoci sú osoby a firmy obhospodarujúce lesy, ale často aj fyzické a právnické osoby, ktoré drevo jednoducho iba odvážajú z lesa.
Remišová hovorí, že už klasickým problémom výziev na ministerstvách s nominantmi Slovenskej národnej strany je, že medzi žiadateľmi figuruje množstvo subjektov, ktoré tržby doteraz nemali, majú ich minimálne, alebo vznikli krátko pred vyhlásením výzvy či dokonca podaním žiadosti o grant.
„Takmer tretine firiem ministerstvo poskytlo vyššiu dotáciu, ako sú ročné tržby týchto firiem. Najextrémnejší prípad je, keď má firma tržby necelých 2 500 eur, rok predtým iba tisíc eur, ale ministerstvo jej dá bez váhania dotáciu 200 tisíc eur. Alebo firme so sídlom na Obchodnej ulici v Bratislave s tržbami okolo 7 tisíc eur dalo ministerstvo dotáciu tiež 200 tisíc eur. Podľa mena aj adresy je majiteľom tejto firmy človek spomínaný ako švagor blízkeho spolupracovníka Mariána Kotlebu,“ uvádza Remišová.
Podľa jej vyjadrení sú veľmi zvláštne nastavené aj niektoré bodovacie kritériá. Napríklad kritérium, ktoré hodnotí, či žiadateľ má zapísanú činnosť v lesníctve najmenej 1 rok pred vyhlásením výzvy má minimálnu hodnotu. Pritom by malo ísť o kľúčové kritérium na to, aby sa k pomoci dostali reálne pracujúci lesníci. Ako kritérium sa hodnotí aj veľkosť výmery, ktorú žiadateľ obhospodaruje alebo na akej poskytuje služby ako dodávateľ. Bodovanie je čím väčšia výmera – tým viac bodov.
„Problémom je, že drobní podnikatelia a živnostníci s tými najhoršími strojmi často pracujú za biednu mzdu ako subdodávatelia väčších a bohatších spoločností a pri takomto nastavení kritérií sú vytláčaní na okraj,“ konštatuje Remišová.
Okrem opísaných prípadov je medzi žiadateľmi aj 55 živnostníkov alebo SHR, a 25 pozemkových spoločenstiev.Z úspešných žiadateľov bolo 55 firiem, 18 pozemkových spoločenstiev a urbárov a 28 živnostníkov. Najvyššie dotácie dostávali firmy.
Remišová podotýka, že v prípade živnostníkov nejde o novovzniknuté subjekty, naopak, drvivá väčšina pracuje v lesnom hospodárstve od 90-tych rokov. Platia dane a odvody, pracujú ako subdodávatelia veľkých firiem ktoré dostávajú štedré dotácie. Práve oni potrebujú podporu strojového vybavenia najviac a je chybou, že živnostníci a pozemkové spoločenstvá z výzvy dostali zatiaľ iba 4 milióny eur.
„Všetkým nám záleží na tom, aby boli naše lesy v čo najlepšom stave, vedeli sme ich chrániť a hospodársky využívať tak, aby z nich mali občania Slovenska čo najväčší úžitok. Namiesto dotovania vybavenia na rúbanie lesov by sme špeciálne z eurofondov mali radšej podporiť projekty zamerané na starostlivosť o les, pestovateľskú činnosť lesa, ochranu a obnovu lesa prípadne šetrnejšie hospodárenie v lesoch, napríklad výberkové hospodárenie, pri ktorom sa nerúbu celé pásy lesa ale postupne vyberajú najvhodnejšie stromy na väčšom území.
Mali by sme podporovať najmä tých majiteľov lesov, ktorí sa zaviažu k šetrnejšiemu hospodáreniu v lese. Okrem toho by sme sa mali zamerať aj na podporu spracovania kvalitného dreva na Slovensku, aby sa nemuselo vyvážať alebo spaľovať v elektrárňach,“ zdôrazňuje Remišová s tým, že aj v tejto oblasti sú návrhy aj výsledky ministerstva pôdohospodárstva veľmi rozpačité.
„Les plní funkciu udržateľného životného prostredia v našej krajine a je nezmyslom, aby sa prostredníctvom eurofondov podporovali súkromné firmy a mechanizmy na pílenie a ťažbu v lesov, namiesto udržateľnej obnovy a ochrany našich lesov. Táto eurofondová výzva je názornou ukážkou čo sa z eurofondov podporovať nemá a v tejto veci podávame aj podnet na Najvyšší kontrolný úrad, aby zrealizoval kontrolu celej výzvy,“ uzatvára Veronika Remišová.
