„Azda neexistuje výstižnejšie slovo pri vašej prác, ako srdce.
Chorý človek potrebuje pohladiť, povzbudiť, potrebuje dostať energiu. A kto iný to je, ako zdravotná sestra, alebo pôrodná asistentka?
Určite je veľmi ťažké prísť k takému človeku, a tú energiu mu dať. Pretože často sa človek sám cíti vyhorený. Aké ťažké je ho povzbudiť, keď sa sám cíti nedocenený. Každý človek, ktorý príde do nemocnice, si želá, aby tam naňho boli milí. No tej práce je strašne veľa.
Keď sa pozrieme do vedľajších krajín, podmienky tam sú celkom iné. O to viac si vážim vašu prácu a aj organizátorov tohto ocenenia. Pretože – ak vám stále nevieme dať dobrý plat – , ak je vás stále veľmi málo, ak nie ste spokojné s prácou, ktorú robíte – pretože by ste možno chceli robiť aj niečo iné – aspoň nech ostáva toto krásne ocenenie.
Stále veľmi nástojčivo čakám, kedy sa začne tak potrebná reforma zdravotníctva. Pretože áno. Našej krajine sa darí. Dosahujeme dobré ekonomické výsledky. Ale rovnako potrebujeme, aby v tých najťažších chvíľach, keď človeku ide o život a o zdravie, aby tí ľudia, ktorí sa o neho majú starať vedeli, že sú spoločnosťou ohodnotení.
Že si ich spoločnosť váži. Že je to povolanie, o ktoré je enormný záujem. A to sa zatiaľ nedeje.
Nedávno som bol na Strednej zdravotníckej škole v Poprade, a diskutovali sme práve o tom a žiaľ, veci sa stále neposúvajú. Ale verte, že ja budem vždy ten, ktorý bude prízvukovať, že zdravotné sestry, to je krv nášho zdravotníctva.
A dovoľte mi na záver povedať jedno obrovské ďakujem.“
