„Nie som fanúšikom vytvárania skupín vo vnútri skupín, obzvlášť v tomto druhu aliancie, na ktorej závisí naša bezpečnosť,“ povedal prezident, „ale je potrebné pochopiť, prečo takáto platforma stredo- a východoeurópskych krajín vznikla pred viac ako rokom, pred samitom vo Walese. Bola to reakcia na anexiu Krymu a vojnu na Ukrajine.“
Andrej Kiska pripomenul novú situáciu, v ktorej sa ocitli členské štáty NATO: „Vyskytli sa nové druhy rizík – na východe a na juhu. Tieto riziká pretrvávajú. Sú to riziká, ktoré nie sú vnímané ako bezprostredná hrozba všetkými členskými štátmi a ich občanmi rovnako. A to je celkom nová situácia pre členské štáty.“
Podľa prezidenta pritom nejde len o výzvu pre strategických plánovačov, ale aj o politickú a psychologickú výzvu: „Pretože najdôležitejšou a historicky potvrdenou úlohou NATO je nielen kapacita brániť suverenitu členských štátov vojenskou silou, ale aj schopnosť odstrašiť kohokoľvek, kto by chcel túto kapacitu otestovať.“
Hrozby, ktoré cítia napríklad obyvatelia Tallinnu, musia byť jasne pochopené aj v Bratislave alebo Barcelone, myslí si prezident: „Nemožno sa tváriť, akoby bola NATO akási abstraktná zahraničná entita. Akoby to bol akýsi zimný kabát, ktorý si oblečieme, keď je zima, a na jar naň zabudneme.“
Slovami Andreja Kisku, pre členské štáty NATO sú kľúčové tri veci: dôvera, solidarita a rozhodnosť. A pre dôveru verejnosti je podstatná úprimnosť: „Chápem obavy našich občanov, keďže na Slovensku máme špecifickú historickú skúsenosť so zahraničnými vojskami. Ale pokiaľ hovoríme o NATO, treba mať jasno: od roku 2004 sú naši vojaci vojakmi NATO.“
