„Po viac ako dvoch rokoch som sa znova stretol s predstaviteľmi organizácií, ktoré zastupujú záujmy našich zdravotne znevýhodnených občanov. Po dvoch rokoch som sa spýtal, čo sa zmenilo, ako sa veci pohli. Žiaľ, musíme skonštatovať, že veci sa nepohli. Okrem malých detailov zostali základné problémy nevyriešené.
Žiaľ, rovnako ako v iných rezortoch, aj v tomto musím skonštatovať, že vieme o problémoch. Vieme aj o tom, aké by mali byť riešenia. Ale, žiaľ, nenachádza sa politická vôľa, nie sú dostatočne postavené priority na to, aby sa tieto riešenia previedli do praxe.
Napríklad nevyliečiteľne chorí ľudia musia nanovo a nanovo dodávať posudky o svojom zdravotnom stave, hoci už z charakteru diagnózy je zrejmé, že táto choroba sa nedá vyliečiť a dokonca sa môže len zhoršovať. Nanovo sú od nich vyžadované nové posudky a nové vyšetrenia.
Dlhodobo chorí ľudia. Vždy sa prehadzuje taký horúci zemiak medzi ministerstvom zdravotníctva a ministerstvom práce a sociálnych vecí, koho je zodpovednosť za dlhodobo chorých ľudí, kto sa o nich má postarať. Aby sa nestalo to, že len a len kvôli chorobe sa títo ľudia dostanú do stavu absolútnej chudoby. Ani nehovorím o neriešení koncepčnej starostlivosti o dlhodobo chorých ľudí doma.
Problémy včasnej diagnostiky, včasnej intervencie. Ak sa narodí dieťa, ktoré je zdravotne postihnuté, veľmi rýchlo potrebuje, v priebehu roka-dvoch, skutočne najšpičkovejších ľudí, aby mu pomohli nastaviť správnu liečbu, aby sa dostalo do rúk špeciálnych pedagógov, logopédov a podobne. Máme tu takéto centrá, ale zase máme problém, ako ich ufinancovať.
Mali by sme si uvedomiť, že ľudia, ktorí sú zdravotne znevýhodnení, chcú pomáhať tejto spoločnosti. Chcú sa do nej začleniť. Len prosia o to, aby im neboli robené prekážky.
Budem opätovne apelovať pri svojich rozhovoroch s príslušnými ministrami, v prvom rade s ministrom práce a sociálnych vecí a ministrom zdravotníctva, aby sme si skutočne uvedomili, že krajina, ktorá posúva problémy znevýhodnených ľudí na druhú koľaj, sa nemôže nazývať sociálnym štátom.
To, ako sa dokážeme postarať o tých najzraniteľnejších, ukazuje, na akej výške naša spoločnosť. A ja som presvedčený, že Slovensko chce a má byť modernou krajinou, a preto je našou absolútnou povinnosťou sa o tieto najzraniteľnejšie skupiny ľudí postarať.“
