Vŕta mi to v hlave, odkedy som navštívil jaskyňu Domica. Podľa toho, čo som videl, je Domica trikrát krajšia ako časť tej istej jaskyne na maďarskej strane. A pritom z maďarskej časti chodí dovnútra päťkrát viac turistov ako od nás. Vstupy sú od seba vzdialené len chvíľu cesty autom. A predsa sú od seba tak ďaleko. Maďarská jaskyňa má zveľadené okolie, je tu ihrisko aj reštaurácia. Pri slovenskej časti jaskyne nie je nič. Je to Potemkinova dedina. Nevieme využiť naše prírodné bohatstvo.
Včera som sa o tom rozprával s ľuďmi v Rožňave a len smutne prikývli hlavou. Tento región má množstvo problémov, má vysokú nezamestnanosť, ale má aj množstvo šikovných a dravých ľudí. Keď som sa plnej sály študentov Gymnázia P. J. Šafárika spýtal, kto chce ísť študovať na najlepšie školy do zahraničia, väčšina z nich zdvihla ruku. Fantastické. Spýtal som sa, kto chce začať podnikať, a tiež zdvihli ruku desiati alebo pätnásti študenti.
Toto gymnázium patrí medzi najlepšie na Slovensku vďaka odhodlaniu a poctivej práci žiakov a učiteľov. Mnohí mladí ľudia z neho odídu študovať do zahraničia. Niektorí z nich tam možno budú aj pracovať. Je to pre nich skvelá príležitosť, ako získať skúsenosti. Kto by ju nevyužil. Ale musíme na Slovensku vytvoriť podmienky, aby raz, keď sa títo ľudia budú chcieť vrátiť domov, našli uplatnenie. Aby nám pomohli posunúť Slovensko dopredu.
Buďme k sebe úprimní, Rožňava v blízkej dobe nezíska veľkého investora, napríklad automobilku. Potrebuje zabojovať o malých a stredných podnikateľov.
Potrebuje im ukázať výhody, ktoré nedostanú inde. Potrebuje dostať šancu, akú dostávajú žiaci Strednej odbornej školy v Štítniku, ktorú som včera tiež navštívil.
Niektorí z nich nemali v živote šťastie, niektorí nedokončili základnú školu, ale tu sa môžu vyučiť.
Budem pripomínať vláde, že takéto regióny potrebujú našu pomoc a pozornosť. V okolí Rožňavy je päť úžasných jaskýň. Je tu pekný kaštieľ Betliar, ktorý sa teraz veľmi snaží. Je tu Krásna Hôrka. Boli by sme hlúpi, keby sme to nevyužili.
