Počas dnešného pietneho aktu kladenia vencov pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia to pri Pamätníku holokaustu na bratislavskom Rybnom námestí povedal premiér Robert Fico.
Predseda vlády SR Robert Fico počas pietneho aktu kladenia vencov pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia na Rybnom námestí v Bratislave.
“Pri holokauste niet pochybností, pravda je úplne jasná,” zdôraznil Fico. Podľa jeho slov však akoby sme sa báli používať vlastný rozum aj pri súčasných udalostiach a hovoriť vlastnú pravdu. “Prepáčte, naši priatelia, ktorí ste s nami v EÚ a NATO. Neznamená to, že keď vy niečo poviete, tak to musí byť automaticky pravda. Aj my máme právo na svoj suverénny názor,” odkázal premiér.
Fico je presvedčený, že sa musí robiť všetko pre to, aby pravda o holokauste vychádzala ďalej na povrch. “Vláda, na čele ktorej stojím, bude robiť všetko pre to, aby to nebolo len o vencoch, ale aj o mechanizmoch, ktoré možno používať na šírenie pravdy o holokauste,” deklaroval Fico a avizoval januárové otvorenie múzea holokaustu v Seredi na mieste bývalého pracovného tábora z roku 1941.
Predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR Igor Rintel zdôraznil, že potomkovia preživších takých tragédií, ako bol holokaust, dedia genetickú pamäť traumy. “Aktuálne udalosti nám nedovolia hovoriť o týchto veciach len v minulom čase. Svet sa zmenil na jedno veľké vojnové pole a nevinní ľudia zažívajú v ohniskách konfliktov peklo na zemi,” povedal.
Bývalý novinár Otto Šimko, ktorý prežil holokaust, pripomenul, že keď 9. septembra 1941 bol na Slovensku vládou schválený tzv. Židovský kódex, 21. septembra 1941 sa v Ľudových novinách objavili titulky, ako “Už odbilo Židom”, “Naše zákony vzorom pre celú Európu”, “Nadhodnota slovenskej rasy voči židovskej zabezpečená”, “Najprísnejšie rasové zákony na Židov sú slovenské” a “Nebude už nikdy viac nijaký Žid príživníkom na tele slovenského národa”. Sám Šimko kódex nazval vydláždením cesty do plynových komôr.
Exnovinár tiež uviedol, že vtedajší prezident Jozef Tiso kódexy nepodpísal, lebo boli vládnym nariadením a hlava štátu podpisovala len zákony. Podľa slov Šimka Tiso sa však v roku 1942 v Holíči v čase prebiehajúcich transportov na otázku, či je to kresťanské, vyjadril: “Ale pýtam sa ja, či je to kresťanské, keď sa národ slovenský chce zbaviť svojho večného nepriateľa – Žida?… Slovákovi židovský živel ohrozoval život, o tom netreba nikoho presviedčať. Očistili sme sa od nich podľa príkazu Božieho – Slovák zhoď, zbav sa svojho škodcu”.
Hlava Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku Mons. Ján Babjak, prešovský arcibiskup metropolita, povedal, že chceme vzdať úctu obetiam, našim spoluobčanom, ktorých sme vlastným pričinením označili za nebezpečných, menejcenných, ba až škodlivých. “Chceme znova vysloviť predsavzatie, že to, čo sa v našej vlasti pred 74 rokmi stalo, sa už nesmie nikdy zopakovať. Ako mohol takto ubližovať človek človeku? Otázka vyznie ešte nástojčivejšie, keď si uvedomíme, že na čele štátu stál prezident – kňaz,” podotkol.
Slovensko si 9. september pripomína ako Pamätný deň obetí holokaustu a obetí rasového násilia. Vláda slovenského štátu v daný deň pred 74 rokmi vydala Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Išlo o súhrnné spracovanie právnych predpisov o spoločenskej a hospodárskej degradácii židovského obyvateľstva. Tvorilo ho spolu 270 paragrafov. Toto rozsiahle nariadenie zásadne obmedzovalo občianske, náboženské a základné ľudské práva Židov. Židovský kódex patril medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe.
