Podľa SNS potrebuje Slovenská republika (rovnako ako iné štáty) spracovať objektívnu, dôkladnú dopadovú štúdiu o vplyve uvedenej dohody na ekonomiku Slovenska. SNS konštatuje, že Európska komisia vytvára neprimeraný tlak na členské štáty EÚ, keď urýchľuje podpis dohody CETA. ,,Obsah tejto 1.600 stranovej dohody a jej znenia v národných jazykoch členov EÚ boli zverejnené až počas leta a preto dohodou dotknuté subjekty, ani politické reprezentácie nemali doposiaľ možnosť dôkladne posúdiť dôsledky vplyvu tejto dohody na hospodárenie a ďalšie spoločenské súvislosti,“ povedal Jaroslav Paška.
Povrchné a účelové analýzy predložené Európskou komisiou popisujú len štatisticky očakávané bonusy pre vzájomný obchod 500 mil. trhu EÚ s Kanadou. Nezaoberajú sa dôsledkami ustanovení dohody na život v jednotlivých členských štátov, ktoré sú samostatnými politickými a účtovnými jednotkami s rôznorodou hospodárskou štruktúrou.
,,Myslíme si, že je nevyhnutné dôkladne sa oboznámiť s touto dohodou, podrobiť ju diskusii širokej odbornej verejnosti a na základe argumentácie vytvoriť štúdiu vplyvov, nielen globálne na EÚ, ale aj na členské krajiny vrátane Slovenska,” dodal Karol Farkašovský. O dohode sa podľa jeho slov rokuje približne sedem rokov a v súčasnosti sa blíži do finálnej fázy, smeruje k podpisu. Obsahuje však 1600 strán a jej znenie bolo zverejnené v národných jazykoch členov EÚ až počas leta. Preto podľa SNS nemali čas sa s ňou dôkladne oboznámiť a posúdiť dôsledky jej vplyvu.
Ako ďalej uviedol Jaroslav Paška, po zverejnení obsahu dohody viaceré dotknuté organizácie (napr. Konfederácia odborových zväzov SR, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska agentúra) vzniesli k ustanoveniam uvedenej zmluvy zásadné výhrady. Signály o nespokojnosti s dojednaniami zmluvy CETA prichádzajú aj z iných štátov EÚ: Francúzka, Rakúska, Nemecka (kde sa voči nej občianska verejnosť bráni žalobou na ústavnom súde), Slovinska, Rumunska, ale aj od partnerov z krajín V4.
Spôsob utajeného dojednávania zmluvy, okaté presadzovanie záujmov investičného kapitálu a ignorovanie, až potláčanie mienky širokej verejnosti, odsúdil v júni tohto roku aj Alfred de Zayas, expert poverený OSN posúdiť súlad dohôd TTIP, CETA a TISA s medzinárodným právom.
„Obchodné dohody pripravované a vyjednávané v tajnosti, bez kľúčových podielnikov ako sú odbory, asociácie spotrebiteľov, zdravotní profesionáli, experti na životné prostredie a dnes aj parlamenty, nemajú žiadnu demokratickú legitimitu. Obchodné dohody by mali byť ratifikované až po preverení ľudsko-právnych, zdravotných a environmentálnych dopadov, čo sa v prípadoch TTIP a CETA nestalo,“ oznámil podľa J. Pašku de Zayas v svojom stanovisku.
Pred dvoma týždňami vyzvali svoje vlády aj predstavitelia poľnohospodárskych komôr krajín Višegrádskej štvorky (Maďarská agrárna komora, Agrárna komora Českej republiky, Národná rada poľnohospodárskych komôr Poľska a Slovenská poľnohospodárska a potravinárska agentúra), aby presadili vyňatie sektorov poľnohospodárstva a potravinárstva z obchodnej dohody EÚ s Kanadou (CETA), ako aj prípadnej dohody s USA (TTIP).
Popri mnohých sektorových problémoch prináša Komisiou vyjednaná dohoda aj zásadné zmeny usporiadania medzi-inštitucionálnych vzťahov, keď výrazne oslabuje pozície verejnej demokratickej správy spoločnosti (štátov, regionálnej a miestnej samosprávy), jej občanov, práv zamestnancov, či práva zdravého životného štýlu a životného prostredia v záujme posilnenia istoty trvalého udržiavania ziskov investormi a presadzovania ich obchodných záujmov.
Implementovaný systém ISD (International Cour System) ostal aj po prepracovaní nevyváženým a nákladným mechanizmom, nadraďujúcim postavenie zahraničných investorov nad ústavné práva štátu, jeho verejnej správy, občanov, ale aj domácich podnikateľských subjektov.
Preto SNS považuje za potrebné, aby Slovenská republika pristúpila zodpovednejšie k vyhodnoteniu vplyvov tejto zmluvy na národnú ekonomiku a prostredníctvom podpredsedu Zahraničného výboru NR SR a člena Výboru NR SR pre európske záležitosti p. Jaroslava Pašku navrhuje ministerstvu hospodárstva SR, aby sa nateraz zdržalo bezvýhradnej podpory spomínanej dohody.
Aby otvorilo vecný dialóg s relevantnými, ustanoveniami zmluvy dotknutými skupinami obyvateľstva, ich predstaviteľmi, odborníkmi a vypočulo si ich názory s cieľom objektivizovať reálne prínosy zmluvy a vyhodnotiť rozsah prípadných rizík. A aby až na základe serióznej dopadovej štúdie pristúpilo k rozhodovaniu o tom, či a v akom rozsahu Slovenská republika dohodu CETA podporí.
