Národná rada Slovenskej republiky prijala dňa 28. marca 2007 uznesením č. 309 vyhlásenie k riešeniu budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo, ktorým zrozumiteľne vymedzila pre výkonnú moc mantinely v rámci ktorých majú jej oficiálny predstavitelia pristupovať k nelegitímnym pokusom srbskej provincie etablovať sa na medzinárodnej politickej scéne.
V úvode vyhlásenia Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila presvedčenie:
• že úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo nie je v záujme stability regiónu vystaveného dlhé roky tragédiám a krízam;
• že všetky možnosti dialógu na dosiahnutie dohody neboli vyčerpané;
• že riešenie budúceho štatútu provincie Kosovo musí vychádzať z rešpektovania legitímnych požiadaviek Srbska, ako aj Charty Organizácie Spojených národov a ostatných medzinárodných právnych noriem
Národná rada Slovenskej republiky týmto dala Vláde SR jednoznačne na vedomie, že neuznáva jednostranné vyhlásenie nezávislosti srbskej provincie Kosovo a považuje túto provinciu v zmysle medzinárodného práva naďalej za súčasť Srbskej republiky.
Pre Slovenskú národnú stranu je neprijateľné, aby vysoký úradník Slovenskej republiky na dôležitom medzinárodnom fóre konal v zásadnom rozpore s uznesením prijatým Národnou radou SR a svojvoľne negoval, či menil oficiálne postoje najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky.
Preto Slovenská národná strana dôrazne protestuje proti svojvoľnému súhlasu reprezentanta ministerstva zahraničných SR s uznaním srbskej provincie Kosovo za samostatný subjekt medzinárodného práva v asociačnej dohode a jeho pridružení k Európskej únii, bez predchádzajúceho súhlasu Srbska.
Súčasne žiada predsedu vlády SR, Roberta Fica, aby rešpektoval ústavou definované rozdelenie moci v Slovenskej republike, platné dokumenty a rozhodnutia Národnej rady SR. Aby dôsledne vyšetril konanie zodpovedných úradníkov MZVaEZ SR a vysvetlil občanom Slovenskej republiky protiústavné konanie reprezentanta jeho vlády na významnom medzinárodnom fóre. Žiada ho tiež, aby zjednal účinnú nápravu v činnosti Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a vyvodil dôsledné, aj personálne konzekvencie zo zlyhania tohto úradu.
Svojvoľné, škandalózne správanie sa vysokého predstaviteľa Slovenskej republiky, ktorý pri rozhodovaní v mene štátu odignoroval a znegoval oficiálny politický postoj ústavodarného zboru vážne dehonestuje medzinárodné renomé Slovenskej republiky, jej ústavných orgánov a stavia ju na úroveň zaostalých „banánových“ republík rozvojového sveta.
