Potvrdil tak skutočnosť, že Európska komisia spolu s parlamentnou väčšinou v EP, tvorenou koalíciou Európskych socialistov (zo Slovenska SMER-SD) a Európskej ľudovej strany (zo Slovenska KDH, SDKU, Most-Híd a SMK) po dlhé roky sprístupňovali USA informácie o aktivitách občanov EÚ, ako aj ich osobné údaje v rozpore s právom EÚ.
Snaha Európskej komisie (ktorá umožnila americkým spoločnostiam, aj spravodajským službám voľne spracúvať a vyhodnocovať údaje o občanoch EÚ) ututlať toto škandalózne konanie podhodením mierne modifikovanej verzie dohody „Safe Harbour 2“, však naráža na odmietavý postoj USA, aj kritiku technologických spoločností.
Americké úrady už začiatkom novembra do Bruselu odkázali, že sa v prípadoch verejného záujmu, národnej bezpečnosti a pri vynucovaní svojho práva nemajú prečo prispôsobovať právu EÚ, či rozsudkom jej súdneho dvora. Americká administratíva odmietla predstavu, že by sa tamojšie zákony o sledovaní mali kvôli „ľudským právam“ z EÚ meniť.
Logickou odpoveďou by teda malo byť zastavenie nelegálneho transferu dát o aktivitách občanov z EÚ a následné navrhnutie recipročného mechanizmu, pri ktorom by európske inštitúcie a služby mali ekvivalentný prístup k osobným údajom Američanov. Nič také však Európska komisia nerobí…
Podľa včerajšieho vyjadrenia Európskej dátovej aliancie, precíznejšia úprava narábania s osobnými údajmi občanov už začína prekážať aj aj technologickým spoločnostiam. Tvrdia, že ustanovenia nového všeobecného nariadenia o ochrane údajov (COM(2012) 11 final) môžu byť vážnou prekážkou ich biznisu, najmä v nadväznosti „na možné zavedenie pokút“ za zlú ochranu osobných údajov!
Diskrétne informácie a dáta Európanov sú tak aj naďalej v rozpore s právom EÚ zneužívané technologickými spoločnosťami, či spravodajskými službami USA. A Európska komisia iba mlčí, krčí plecami, ustupuje. Čoraz viac sa tak ukazuje, že pre bruselských úradníkov sú práva občanov EÚ len otravným bremenom, do ktorých dôsledného vymáhania voči silným subjektom sa im veľmi nechce.
Napriek pekným deklaráciám o právach občanov EÚ na papieri sa európska verejnosť čoraz viac stáva obeťou všelijakých úradníckych lemplov, sídliacich v Bruseli, ktorí zjavne chodia do svojich „office“-ov už iba popíjať kávičku a na riadne plnenie povinností voči občanom EÚ ostentatívne kašľú. Veď, kto by ich už dnes dokázal vyprášiť z teplého miestečka európskej definitívy?
Iniciatíva Londýna, zásadným spôsobom zredukovať a sfunkčniť spoločné Európske úrady je preto čoraz viac odôvodnená, aj aktuálna.
