Zbytočným, lebo grécky dlh je tak veľký, že ho krajina v podmienkach súčasnej európskej menovej únie nemôže v reálnom čase splatiť. Voľby sú tak len politickým divadlom pre európsku a grécku verejnosť na zakrytie finančných machinácií z obdobia rokov 1999 – 2001, koordinovaných medzi Aténami, Berlínom, Parížom a Bruselom, ktoré prerástli do vážneho a stále sa nabaľujúceho problému celej eurozóny, aj Únie.
Grécko už v roku 1998 dlhovalo prevažne nemeckým dôchodkovým fondom a francúzskym, či nemeckým bankám obrovské sumy, najmä za veľké investície do nákupov vojenskej techniky, ponoriek z Nemecka, helikoptér a bojových fregát z Francúzska. Jeho prípadný bankrot by však spôsobil obrovské komplikácie nielen Nemecku, kde by dôchodkové fondy prišli o peniaze na vyplácanie dôchodkov a zbrojárske spoločnosti by ostali bez práce, ale aj Francúzsku, Taliansku a Španielsku, ktorých finančné domy by utrpeli ťažké straty.
Aby vlády týchto krajín EÚ ochránili peniaze svojich firiem a peňažných domov, finančnými machináciami, v rozpore s pravidlami EÚ najskôr začlenili bankrotujúce Grécko do eurozóny (pod ochranné krídla ECB) a potom pod zámienkou „zachraňovania spoločnej meny“ dotlačili všetkých členov eurozóny k vytvoreniu takzvaných „spoločných záchranných finančných fondov“ (Európsky finančný stabilizačný nástroj, EFSF – Euroval 1 a Európsky stabilizačný mechanizmus ESM – Euroval 2), cez ktoré preniesli zodpovednosť za splatenie gréckych dlhov voči ich súkromným firmám na všetky štáty eurozóny. Napokon si na post prezidenta ECB dosadili Maria Draghiho, jedného z top manažérov navrhovateľa machinácií, spoločnosti Goldman Sachs,.
Novinárka agentúry Bloomberg News, Gabi Thesingová sa obrátila na Súdny dvor EÚ v Luxemburgu s požiadavkou o sprístupnenie utajeného spisu Európskej centrálnej banky (ECB) s názvom Titlos, v ktorom má byť opísaný spôsob, ako Gréci ukryli časť svojho dlhu pred odbornou verejnosťou. Cieľom agentúry Bloomberg News bolo preukázať, že európske inštitúcie (Európska komisia a ECB) prakticky od roku 1998 dlhodobo participovali so spoločnosťou Goldman Sachs na účelovom pozmeňovaní výkazov skutočnej hodnoty gréckeho dlhu a klamaní odbornej verejnosti o „solventnosti“ Grécka, aby umožnili transformovať už v tom čase nesplatiteľný dlh krajiny na eurá a preniesť ho do eurozóny.
Uznesenie Súdneho dvora zo dňa 10.6.2014 (2014/C 175/17) však v rozpore s interným predpisom ECB 2004/258/EC (ktorý hovorí, že každá osoba s bydliskom, alebo sídlom v EÚ má právo na prístup k dokumentom ECB), definitívne potvrdilo výrok Všeobecného súdu z 29.11. 2012, ktorý zamietol sprístupnenie tohto utajeného spisu ECB s argumentom, „že jeho zverejnenie by spôsobilo ohrozenie verejného záujmu.“
Súdny dvor EÚ tak zabránil verejnosti dozvedieť sa o rozsahu finančných machinácií vykonaných v gréckom účtovníctve podľa návrhov spoločnosti Goldman Sachs, za participáciu vedenia ECB a EÚ.
Súdny človek sa tak právom zamyslí nad tým, prečo európske justičné orgány považujú utajovanie rozsiahlych finančných machinácií a ochranu podvodníkov za „verejný záujem“!?
To, že Gréci svoj primárny dlh nikdy nesplatia v Berlíne, Paríži, aj Bruseli už vtedy istotne veľmi dobre vedeli. Napriek tomu pred nami stále hrajú divadlo a aj dnes si od nás, pod rozličnými zámienkami, arogantne vynucujú ďalšie a ďalšie ručenia za pôžičky tejto krajine…
Ťažko potom porozumieť správaniu sa našej vlády, ktorá nebráni svoju krajinu, svojich občanov pred dôsledkami týchto bruselských manipulácií. Veď po všetkých zložitých zrealizovaných operáciách je jasné, že nemeckým, francúzskym, talianskym, či španielskym finančným domom a zbrojárskym firmám z bankrotu Grécka už žiadne straty nehrozia. Vrátia sa im všetky vklady aj zisky. Gréci tiež o nič neprídu. Čo prejedli im nikto nezoberie a na úspory nikto nesiahne.
Príslušnú časť dlhov bankrotujúceho Grécka, splatných po roku 2020 vo výške 1,5 až 2,3 miliardy eur tak napokon v dôsledku divného postoja vlády SR zaplatia, ako ručitelia, naši občania, ktorí s popísanými prešpekulovanými machináciami lídrov EÚ nemajú absolútne nič spoločné!
