A ak je ich množina voličsky nepríliš zaujímavá, tak majú, ako hovorí známy obvodný lekár, smolu.
Ako toť tí ZŤP, ktorí by furt len zatajovali dary, ktoré im dobrí boháči (aj takí existujú!) pravidelne nadeľujú. Predstavte si, darujú Vám polohovateľnú posteľ, čím sa Váš blahobyt výrazne zvýši – a Vy to nepriznáte. A láskavý, no prísny otecko štát Vám tú rozkoš nemôže odrátať z príspevkov. Iná vec je, ak ste neziskovka, a tobôž privilegovaná, ktorá sa kamaráti s pani Tomanovou. To Vám štát tie postele „zatiahne“ aj keď máte voči nemu dlhy, za ktoré by prostého živnostníka naháňali, kým by ho nedostali. Aj dlhšie ako tri dni…
A teraz trochu krvavejšia historka. Nie, reč nebude o tom, kto komu pije krv. Počet pravidelných darcov krvi je na Slovensku niečo pod stotisíc. Počet potenciálnych príjemcov je rovný počtu obyvateľov. Ak odrátame deti a občanov, ktorým darovanie krvi neumožňuje vyšší vek, resp. zdravotný stav, ukáže sa, že na jedného darcu pripadajú desiatky potenciálnych darcov, ktorí sa nimi nikdy nestanú. Iste by ich však na smrť (doslova) dojalo, ak by existenčne potrebnú transfúziu krvi nedostali, lebo tí, ktorí by ju darovali, by proste neexistovali. Ani láskavý, ani prísny otecko štát však zatiaľ nemá páky, aby niekoho nútil darovať krv. O to viac by si mal ctiť tých, čo tak, dokonca bezplatne, roky robia.
Keď sa na ostatnej schôdzi parlamentu menil zákon o „rozsahu a podmienkach úhrady liekov…“, bol predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý medzi zvýhodnené osoby zahrnul i nositeľov Striebornej, Zlatej a Diamantovej Janského plakety, ako i Kňazovického medaily, ktorá sa udeľuje mužom za 100 (!) a ženám za 80 (!) bezpríspevkových darovaní. I celoživotný darca, ktorý z podstaty veci zrejme dovtedy nestál zdravotnú poisťovňu „majland“, lebo inak by bol sotva darcom, môže zostarnúť. A môže aj ochorieť a potrebovať lieky. A možno aj „akt uznania“ toho, čo celý život pre svojich spoluobčanov robil. Neprešlo…
Asi to nebolo „zazmluvnené“ a konateľ nebol ten správny. A možno nekonzultovali konzultanta s najlepšou možnou kvalifikáciou. A možno im zabielili mozgové centrum vďačnosti, ak také niekedy mali…
P.S. Autor je, ako držiteľ Zlatej Janského plakety, v konflikte záujmov.
