Komparz skanduje a neúspešne trhá modrú vlajku s hviezdičkami. Rekvizitár zabudol narezať okraj a tak ju statní junáci – záchrancovia Európy šklbú ako psi kosť. Pardon, aby som nekrivdil, v pásavom tričku sa do šklbania celou váhou vložila i jediná veľryba žijúca na Slovensku, no ani jej nadľudská sila nestačila. Rozhnevaný režisér nadáva: „krucinál, to je materiál!“ Proste: nejsou lidi! Z poldruhej tisícky „nahlásených“ prišli sotva dve stovky. Magát dúfal vo „full house“… ale roduverní zrejme nemali na električku, lebo študentské ani dôchodcovské zľavy sa tohto valného zhromaždenia hnedej inteligencie nemohli týkať.
Strih: námestie SNP. Bez talára a pod burcujúcim heslom „Na pláž!“ Neskandovalo sa – Angela Merkelová obišla nasucho. Pri pouličných „kolečkách“ som robil ZPZ. Pre tých, ktorí nestihli absolvovať službu vlasti v ČSĽA: zadná pochodová záštita. S Maňom Hubom sme nemuseli zbierať obete pekelnej horúčavy, všetci prežili. Málokde človek stretne toľko súcich kamarátov. Za Ľubošom Lorenzom chodievam na súd do Svidníka. Pekné od neho – teraz prišiel on. Zabudol som pozdraviť jeho milú mamu, čo týmto robím. Zahliadol som moderátora Fejéra, kráčal som s redaktorom Vydrom z .týždňa. Prišli ako občania. Tak ako Fedor Gál. Občania ešte žijú!
