Domnievam sa, že takéto niečo môže povedať len človek, ktorý nepozná históriu, o európskej integrácii nevie absolútne nič a neváži si mier, v ktorom v súčasnosti žije. Hlavným motívom a prvotnou príčinou vzniku myšlienok európskej integrácie bola totiž snaha o odstránenie ozbrojeného konfliktu medzi európskymi národmi.
Mier národov predurčených bojovať
Od druhej svetovej vojny a od okamihu počiatkov európskych integračných procesov je vo vnútornom priestore Európskej únie mier. Toto považujem za obrovské víťazstvo a úspech otcov európskej myšlienky. Národy a štáty od nepamäti bojujúce už viac ako 70 rokov sedia za rokovacím stolom a bez čo i len náznaku ozbrojeného konfliktu rozvíjajú svoj životný priestor.
Projekt Európskej únie je jeden z najúspešnejších medzinárodných projektov a chcem veriť tomu, že sa už nenájde nik, kto by to popieral. Áno, Európska únia má svoje problémy. Avšak riešiť ekonomické problémy je podľa môjho názoru omnoho lepšie, ako by sme dnes mali riešiť problémy fyzického prežitia pod hrozbou vojenského útoku od nášho suseda.
Zabúdame…
Hoci si rok čo rok pripomíname ukončenie svetových vojen, zabúdame na ukrutnosti, ktoré priniesli, pretože tí, čo ich prežili, pomaly v tichu vymierajú a ich tragické skúsenosti ostanú v tom lepšom prípade len na papieri. Ak ste sa však už niekedy rozprávali s rodičmi, prípadne starými rodičmi o tom, ako prežili vojnu, som si istá, že ste dostali podobnú odpoveď ako ja: „Deti, to vám neprajem zažiť.“
Oslavujeme dni, kedy vojaci zložili zbrane, neuvedomujúc si, že namiesto osláv by sme sa mali poďakovať za možnosť žiť.
Myšlienka európskej integrácie (a vlastne akejkoľvek integrácie) nevznikla prioritne pre ekonomické napredovanie. Všetky tieto myšlienky vznikli najmä z potreby dosiahnuť dlhodobý mier. Už Immanuel Kant v 17. storočí napísal, že svet by mal byť veľkou federáciou, aby mohol nastať trvalý mier. Európska únia vznikla na tých istých myšlienkach s prioritným cieľom zabezpečiť, aby sa vojna medzi európskymi národmi stala nemysliteľnou.
Vieme si dnes predstaviť, že by nás napadlo Nemecko či Francúzsko? Nevieme. Práve toto je veľký úspech projektu európskej integrácie a je veľmi smutné, že si to neuvedomujeme a že z úst politikov, ktorí majú byť našimi vzormi, zaznievajú slová, ktoré vnášajú pochybnosti a oslabujú jednotu Európy. V tejto súvislosti mi napadol citát Georgea Santayanu: „Kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený na to, aby si ju zopakoval.“ Pri vyslovení týchto viet mi behajú po chrbte zimomriavky.
Sme natoľko inteligentní, že jazdíme na stále rýchlejších autách, plavíme sa na stále väčších lodiach, lietame do vesmíru, komunikujeme spolu na tisíce kilometrov, posielame balíky cez pol sveta za dva dni, vieme na internete zistiť všetko, čo potrebujeme vedieť. Napriek tomu však zabúdame na tragédie a sme schopní ničiť piliere, ktoré dnes garantujú našu bezpečnosť.
Spolupráca je cesta
Prenasledovanie a ozbrojené násilie v Afrike či na Blízkom východe, desaťtisíce utečencov a ilegálnych imigrantov v uliciach európskych miest a niekoľko teroristických útokov vo veľmi krátkom čase. Dnes nikto nevie, kde najbližšie udrú teroristi. Môže to byť v Európe, môže to byť v prímorskom letovisku, kde oddychujú na pláži európski turisti, možno aj tí slovenskí. Dnes nikto nevie či, a ak, tak aké ohrozenie našej bezpečnosti môžu znamenať utečenci, ktorých dennodenne pribúda a spôsobili v štátoch EÚ paniku. Dnes nikto nevie, ako budú pokračovať násilnosti na Ukrajine či ako sa vyhrotí konflikt v Turecku. V týchto časoch by Európa mala byť ešte zomknutejšia, ešte silnejšia. Napriek tomu ju rozbíjame zvnútra. Ohrozujeme krehký mier, ktorý ešte máme, lebo kým nám okolo hláv nebudú lietať guľky, pravdepodobne nedoceníme jeho hodnotu.
Európa dnes nepopierateľne čelí mnohým hrozbám. Tak ako spoluprácou dokázali členské štáty EÚ odstrániť vnútorné konflikty, tak som si istá, že spolupráca je aj cestou, ako dokážeme riešiť a odolávať externým hrozbám. Preto napriek problémom v ekonomickej oblasti musia nájsť európske štáty dostatok vôle spolupracovať tak, ako sa im to darilo posledných 70 rokov, a umlčať hlasy, ktoré popierajú význam a skutočnú hodnotu európskej integrácie.
