OĽaNO: Expert OĽANO na lesy Ján Mičovský: Les nie je banka pre štátny rozpočet, ale poisťovňa pre zdravú budúcnosť | ParlamentneListy.sk – politika zo všetkých strán

OĽaNO: Expert OĽANO na lesy Ján Mičovský: Les nie je banka pre štátny rozpočet, ale poisťovňa pre zdravú budúcnosť

13.6.2018 21:35

Poslanci OĽANO predkladajú zákon, ktorý zásadným spôsobom zmení nazeranie spoločnosti na význam lesov i na prácu lesníkov.

OĽaNO: Expert OĽANO na lesy Ján Mičovský: Les nie je banka pre štátny rozpočet, ale poisťovňa pre zdravú budúcnosť
Foto: OĽaNO
Popis: OĽaNO

Ako uviedol expert hnutia OĽANO na lesy Ján Mičovský, problém súčasného lesníctva je v tom, že mnohí ľudia, vrátane štátu, by chceli peniaze v lese zarobiť. „Je to však celkom naopak – peniaze je potrebné do lesa dávať. Les nie je banka pre štátny rozpočet, ale poisťovňa pre zdravú budúcnosť krajiny. A do poisťovne, ako je známe, sa musí platiť,“ povedal Mičovský s tým, že práve v tom tkvie podstata novely zákona o lese, ktorou OĽANO zavádza nový pojem – komplexná hodnota funkcií lesa. „Je potrebné ohodnocovať aj ostatné funkcie lesa, ktoré sú pre život oveľa dôležitejšie, ako drevo. Les ako zdroj pitnej vody, ako priestor rekreácie a duševnej harmónie či ako zdroj stability krajiny,“pokračoval.

Mičovský považuje za nevyhnutné oceňovať celú lesnú produkciu. „Ak si spoločnosť uvedomí, aká veľká je hodnota lesných funkcií a aký veľký je vplyv práce lesníka na túto produkciu, ukáže sa jej význam lesníckej práce v celkom inom svetle. Samozrejme, že po prvom kroku príde druhý, tok peňazí sa bude naozaj musieť obrátiť a spoločnosť bude musieť do svojich lesov viac investovať. Nie kvôli lesníkom, ale kvôli svojmu prežitiu,“ tvrdí bývalý poslanec za OĽANO.

„Keďže kalamita sa často šíri z rezervácií na územie okolitých hospodárskych lesov, je potrebné urobiť opatrenia, aby kalamitný hmyz tieto okolité lesy nepoškodzoval,“ myslí si Mičovský. „K tomu smeruje naša novela. Chceme, aby mal lesník právo a povinnosť urobiť na základe schváleného projektu opatrenia, ktoré šíreniu kalamity zabránia. Tieto práce uhradí rezort životného prostredia. Tým na jednej strane rešpektujeme nedotknuteľnosť rezervácií, ktorá je častým zdrojom vášnivých polemík, no na druhej strane umožňujeme lesným hospodárom a lesomajiteľom účinne chrániť svoje lesy pred poškodzovaním, ktoré má dopad aj na finančnú výkonnosť ich majetku,“ dodal Ján Mičovský.

OĽANO chce taktiež zaviesť povinnosť lesníkov vypracovať a realizovať opatrenia na zabránenie šírenia škodcov, a to na náklady rezortu životného prostredia. „Ak by lesníci mali možnosť vždy včas takto postupovať, dnes by nebolo toľko kalamitných pôd. Rozsah kalamity stále stúpa, treba priznať aj to, že nie každú kalamitu spôsobí príroda,“ povedal tieňový minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Martin Fecko a pokračoval: „Keďže existujú aj hospodári, ktorí zneužívajú situáciu vytváraním tzv. kalamity, ktorá ňou však nie je, ale má za cieľ zisk z predaja žiadaných sortimentov, stanovujeme povinnosť nahlásiť každú kalamitu, aby tak vznikla možnosť v štátnej správe urobiť kontrolu skôr, ako dôjde k vyťažuje,“ dodal Fecko.

Podľa predsedníčky poslaneckého klubu OĽANO Veroniky Remišovej je dôležitým bodom novely uplatnenie najbližšieho výberkového hospodárskeho spôsobu všade tam, kde to podmienky umožňujú, alebo kde je možné takéto podmienky vytvoriť. „Dôraz dávame práve na slovíčko všade, pretože doterajšia úprava to ponechávala na rozhodnutie hospodára aj v prípade, že sa takýto spôsob hospodárenia dá výhodne použiť,“ vyjadrila sa Remišová, ktorá pridala osobnú skúsenosť z návštevy výberkových lesov. „Na rozdiel od holorubov alebo lesov, kde sú všetky stromy rovnakého veku a rovnakej výšky, vo výberkovom hospodárstve je les vekovo pestrý, odolnejší voči víchriciam a kalamitám a zároveň prináša najväčšie výnosy,“ tvrdí Remišová.

Ako ďalej uviedla, momentálne sa výberkovo hospodári len na jednom percente lesov hoci samotné ministerstvo pôdohospodárstva uvádza, že by sa tak mohlo hospodáriť až na šestine lesov. „Obhospodarovanie lesa výberkovým hospodárstvom je finančne menej náročné, viac nárokov však kladie na prácu lesníka, ktorý musí doslova poznať každý jeden strom vo svojom lese,“ vyjadrila sa Remišová s tým, že viacerí ochranári upozorňujú na intenzívnu ťažbu dreva, ktorú uvádza aj štúdia OECD.

Remišová zároveň upozornila na to, že v súčasnosti je hlavnou výzvou zabezpečiť dlhodobo udržateľný manažment lesov, vyvarovať sa práve nadmernej ťažbe a degradácii lesa. „Lesy sa nedajú vyrobiť ako autá za pár týždňov. Vypestovať jeden ekonomicky rentabilný strom trvá jeden celý život človeka. Preto je pre budúcnosť Slovenska mimoriadne dôležité, ako sa k našim lesom budeme chovať. Či ich budeme drancovať a rúbať hlava-nehlava, alebo zachováme a zveľadíme ich hodnotu pre budúce generácie,“ uzavrela Veronika Remišová.

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: vef
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Prezident sa zúčastnil na konferencii k 30 rokom Národného parku Slovenský raj

21:20 Prezident sa zúčastnil na konferencii k 30 rokom Národného parku Slovenský raj

Prezident Andrej Kiska sa vo štvrtok v Spišskej Novej Vsi zúčastnil na slávnostnej konferencii k 30.…

Server ParlamentnéListy.sk používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Nesúhlasím Súhlasím