OĽANO: ZSSK a denník SME v kauze prenájmu 10 rušňov za 60 miliónov eur zavádzajú | ParlamentneListy.sk – politika zo všetkých strán

OĽANO: ZSSK a denník SME v kauze prenájmu 10 rušňov za 60 miliónov eur zavádzajú

3.12.2017 21:40

1. 12. vyšla v denníku SME reakcia Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) na tlačovú konferenciu našich poslancov Jána Marosza a Eduarda Hegera.

OĽANO: ZSSK a denník SME v kauze prenájmu 10 rušňov za 60 miliónov eur zavádzajú
Foto: OĽaNO
Popis: OĽaNO

Reakciu ZSSK na tlačovú konferenciu poslancov Jána Marosza a Eduarda Hegera (utorok, 28. 11. 2017), ktorá sa týkala prenájmu 10 rušňov na 10 rokov za takmer 60 miliónov eur považujeme za nekorektnú, nepresnú a zavádzajúcu. V podobnom duchu sa nesie aj článok v denníku SME z 30. 11. 2017 „Nové rýchlejšie rušne sú už tu, opozícia ich prenájom kritizuje. V čom sa mýli?“

Poslanci OĽANO kritizovali, že štátny železničný dopravca ZSSK si chce prenajať 10 rušňov na desať rokov za takmer 60 miliónov eur. Čo sa stane po desiatich rokoch? Firma bude musieť tieto rušne vrátiť! Za tú istú sumu by si ich však ŽSSK mohla nakúpiť aj udržiavať. Na rozdiel od prenájmu, by rušne zostali vo vlastníctve ZSSK a mohli slúžiť ďalších 20 rokov.

To je najpodstatnejší argument: pri nákupe firme po 10 rokoch zostane 10 rušňov. Tomuto argumentu sa ZSSK vo svojej reakcii na tvrdenia poslancov OĽANO vyhla. Podobne aj redaktori denníka SME, ktorí vo článku prakticky do bodky „skopírovali“ argumenty železničnej firmy.

Reakcia na konkrétne nepresnosti a polopravdy:

1.Porovnávanie sa s Českom

Tvrdenia ZSSK a SME:

ZSSK začína vyfabulovanou argumentáciou na niečo, čo sme nepovedali: „Podľa informácií OĽaNO vyhlásila ZSSK súťaž na prenájom rušňov, ktorá je nevýhodná aj v porovnaní s Českou republikou. České dráhy však obstarávali prenájom 10 ks rušňov Vectron, s pôvodnou odhadovanou hodnotou zákazky 48 miliónov eur, no finálne bola zákazka ukončená s dodávateľom European Locomotive Leasing (ELL), za výslednú hodnotu 60 mil. eur.“

SME: „Poslanci Marosz a Heger vyhlásili, že České dráhy zaplatia obstaranie desiatich lokomotív Vectron v prepočte len za 45 miliónov eur, a preto je obchod slovenských železníc predražený.“

Reakcia:

Poslanec Ján Marosz povedal: „Len na porovnanie, v ČR dokázali obstarať tieto rušne za 45 mil. eur“. K tomu poznamenávame, že ČD Cargo dokonca v roku 2016 dokázalo kúpiť podobný rušeň len za 4 mil. eur za kus. Desať kusov by teda stálo 40 mil. eur. My sme zámerne rátali s vyššou cenou 4,5 mil. eur za kus, čo je spolu 45 miliónov eur. Za takúto cenu chcela ZSSK dokonca v roku 2015 rušne nakúpiť, obstarávanie však zrušila.

Na tlačovej konferencii sme neporovnávali, či je lízing rušňov zo strany ZSSK výhodnejší alebo nevýhodnejší ako rovnaký lízing Českých dráh (český štátny železničný dopravca). Hlavným zámerom bolo poukázať na to, že v súčasnosti je operatívny lízing, teda prenájom, pre ZSSK nevýhodný. Z toho logicky vyplýva, že porovnávanie českého a slovenského lízingu je a bolo absolútne mimo zorného uhľa nášho pohľadu. Kritizujeme formu operatívneho lízingu ako takú. Operatívny lízing/prenájom v prípade ZSSK odmietame, preferujeme nákup!

Z porovnania situácie pri obstarávaní rušňov v ČR a SR vyplýva navyše jednoznačné poznanie: v ČR má operatívny lízing/prenájom naozaj zmysel. České dráhy pred pár rokmi zakúpili 20 moderných rušňov. Od decembra 2016 s nimi mali komerčne jazdiť do Nemecka pre Deutsche Bahn. Z technických príčin však svoje rušne nemohli použiť a museli narýchlo hľadať náhradné riešenie – prenajať si  10 rušňov (za 60 miliónov eur). Prenájom sa im oplatí, náklady bude v značnej miere fakturovať zahraničnému partnerovi.

Tvrdenia ZSSK a SME

ZSSK: „Veľký rozdiel je však aj v zmluvných podmienkach, kde je česká strana viac limitovaná pri nájazde rušeň/deň, no ZSSK mala v podmienkach až 1 000 km/rušeň/deň.

SME: „Česi si prenajímajú rušne len na 800 kilometrov denne. ZSSK bude platiť za jeden kilometer priemernú cenu 1,61 eura, Česi o 44 centov viac.

Skutočnosť:

Zmluva nie je postavená na cene za rušňový kilometer. Platí sa paušál za čas, neberie sa ohľad na to, či rušeň prejde denne 10 km alebo 1000 km. Limit 1000 km len znamená, že keby náhodou rušeň v priemere za určité obdobie najazdil viac kilometrov, bude sa platiť doplatok. Prepočet ceny nájmu na rušňový km je preto úplne irelevantný.

Novinári aj ZSSK argumentujú viacerými tendenčnými tvrdeniami a neuvedomujú si, že cena za prenájom nemusí skončiť na 58,7 mil. eur. Ak by chcela ZSSK využívať rušne viac ako 980 km denne (dnes napríklad rušne na IC vlakoch najazdia priemerne 1200 km denne), musí si za každý kilometer priplatiť určitú sumu (0,3 eura za každý prejdený km). Ak by rušne najazdili toľko ako 40 ročné stroje na IC vlakoch, za 10 rokov by prenájom 10 rušňov stál viac.

2.Rušne do rezervy

Tvrdenia ZSSK a SME:

ZSSK: „Ak by ZSSK rušne kupovala, musela by kúpiť, pre zabezpečenie rovnakých výkonov, 12 kusov, keďže dopravca musí vždy zabezpečiť dostatočnú zálohu vozidiel. Pri prenájme toto riziko prechádza na prenajímateľa. Započítanie dvoch ks navyše by celú logiku kalkulácie OĽaNO postavilo „ad absurdum“.

SME: „Do svojho výpočtu poslanci OĽaNO nezahrnuli náhradné rušne. Ak by ich ZSSK nakúpila desať, potrebovala by aspoň dva záložné pre prípad, že by sa niektorý z desiatich pokazil.“

Skutočnosť:

Je zavádzaním, že prenájom 10 rušňov sa rovná nákupu 12 rušňov, pretože vraj treba započítať zálohu kvôli poruchám, ktorú pri nájme netreba. Pravdou je, že zmluva nezakladá povinnosť lízingovej firmy poskytnúť náhradné vozidlo, v prípade nepoužiteľnosti sa len zastavuje platba nájmu. Článok zmluvy 11.17 hovorí, že prenajímateľ môže (a teda nemusí) poskytnúť nájomcovi náhradné vozidlo v prípade výpadku niektorého z prenajatých vozidiel. ZSSK teda v prípade neschopnosti lízovaného rušňa ho tak-či tak s najväčšou pravdepodobnosťou bude musieť nahradiť svojim vlastným rušňom. Ale žiadny strach, záložných rušňov s potrebnými vlastnosťami bude mať po nástupe desiatky nových Vectronov určite dosť. ZSSK vlastní vyše 100 elektrických rušňov, z nich zhruba 10 je použiteľných na rýchlosť 160 km/h.

3.Hodnota a životnosť rušňov

Tvrdenia ZSSK a SME

SME: „Ďalší argument v prospech ZSSK pridáva Pavol Kravec, ktorý podnik viedol, keď bol ministrom Ján Figeľ z KDH. Rušne síce majú životnosť 30 rokov, ale to neznamená, že po desiatich rokoch si držia hodnotu dvoch tretín nákupnej ceny.“

Skutočnosť:

Zmluva o prenájme predpokladá (článok 15.6), že rušeň bude mať po desiatich rokoch dve tretiny pôvodnej ceny. Za predpokladu riadnej údržby jeho trhová  cena určite nižšia nebude. Zostatková cena môže byť dokonca aj vyššia ako dve tretiny pôvodnej ceny, ak sa na rušni vykonajú opravy, ktoré budú kapitalizované.

4.Úverové možnosti a údržba

Tvrdenie SME:

SME: „Keby lokomotívy kúpili, museli by sa o ne tridsať rokov starať, alebo ich časom predať. Vo všeobecnosti sa pritom predpokladá, že v roku 2030 bude trh do veľkej miery liberalizovaný. Aj na menších tratiach budú jazdiť súkromní dopravcovia. Cenký (R. Cenký, šéf IDH) vraví, že pre taký prípad je dobré, ak sa dokáže ZSSK ľahko zbaviť rušňov, pretože možno ich bude potrebovať menej alebo bude potrebovať iné typy.“

Reakcia:

My nepochybujeme o tom, že dobre spravovaná štátna železničná spoločnosť má všetky predpoklady na to, aby si udržala primerané postavenie  a obstála v konkurencii iných firiem. ZSSK v súčasnosti vlastní  vyše 100 elektrických rušňov starších ako 25 rokov, z toho polovica je staršia ako 40 rokov. Chcú redaktori denníka Sme povedať, že 10 rušňov, ktoré by aspoň čiastočne nahradili presluhujúce a poruchové muzeálne mašiny, si nemôže dovoliť kúpiť, ale iba prenajať, pretože ich po 10 rokoch nebude potrebovať? Načo si potom ZSSK aktuálne kupuje nové rýchlikové vozne, keď o 10 rokov hrozí, že rušne nebude potrebovať?

Tvrdenia SME:

SME: OĽaNO tvrdí, že ZSSK by ľahko získali 50-miliónový úver na nákup nových lokomotív s dvojpercentným úročením. Nie je to pravda, tvrdí bývalý riaditeľ podniku Kravec. Spoločnosť už teraz má priveľa úverov a získať ďalší na nákup nových rušňov je už v rozpore s obchodným zákonom pre prekročenie miery zadlženia oproti majetku,“ tvrdí Kravec.

„Za úver by sa tak musela zaručiť vláda, čo je nepravdepodobné. ZSSK je súčasťou verejného sektora, a tak sa každý dlh podniku započítava aj do dlhu celej krajiny.“

Reakcia:

U viacerých bánk sme si overili, že ak by dostali ponuku od ZSSK, že má záujem o úver, mali by eminentný záujem. Ich ponuky sa pohybovali mierne nad jedným percentom. Za úrokom 2 % si stojíme. Nepochybujeme o tom, že MF SR by po náležitom odôvodení navrhovanej pôžičky nič nenamietalo.

Operatívny lízing, čiže prenájom nie je dar bez akejkoľvek odplaty! Je to operácia, ktorá takisto zvyšuje dlhodobé záväzky firmy. Aj operatívny lízing/ prenájom vstupuje do dlhu krajiny. Z dlhodobého hľadiska práve operatívny lízing/prenájom zaťaží hrubý verejný dlh krajiny o desiatky miliónov eur viac ako nákup.

Tvrdenie SME:

SME: „Aj odhad nákladov na údržbu, ktorý zverejnili opoziční poslanci, je na pomery štátnej firmy optimistický. Ak by si železnice naozaj zabezpečovali údržbu samy, vytvoril by sa priestor na predražené nákupy súčiastok a podobne.“

Reakcia:

Tu nás vskutku šokuje odôvodnenie denníka SME, ktorý sa domnieva, že ak by si ZSSK rušne udržiavali sami, vytvoril by sa priestor pre predražené nákupy. Čo takéto zdôvodnenie asi vypovedá o firme, ktorá sa lízingom musí brániť proti neefektivite vo vlastných radoch?

Stanovisko ZSSK:

Riziko nákladov na údržbu – tie bez zaškolenia opravárov a úprav opravovní (ide však len o cca 0,5 mil. eura), môžu za desať rokov tvoriť až 29,2 milióna eura – ostáva na prenajímateľovi.

Reakcia

Naše odhady o údržbe na desať rokov pre desať rušňov sa pohybovali od 9 do 13,5 milióna eur. Keďže ZSSK verejnosti zásadne neposkytuje analytické dáta o hospodárení, hoci v prevažnej miere nakladá s verejnými zdrojmi, museli sme si naše odhady overovať u privátnych firiem, spolupracujúcich s renomovanými lízingovými spoločnosťami

Ale aj sme keby pristali na čísla, uvedené ZSSK, na našom názore sa nič nemení. Aj v takom prípade by štát prerábal desiatky miliónov eur!

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: vef
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Úrad podpredsedu vlády: Vláda schválila finančné prostriedky na EYOF 2021 v Banskej Bystrici

9:19 Úrad podpredsedu vlády: Vláda schválila finančné prostriedky na EYOF 2021 v Banskej Bystrici

Európsky olympijský festival mládeže je jedným z najvýznamnejších európskych športových podujatí na …

Server ParlamentnéListy.sk používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Súhlasím Nesúhlasím