“Posledný príklad obvinenia Daniela Lipšica a Gábora Grewndela hovorí za všetky: Polícia obvinila nie človeka, ktorý zrealizoval podivný prevod miliónov eur z Belize cez Maltu na Slovensko – a vieme, že Belize je útočiskom vrahov a zločincov z celého sveta, ale dnes obviňuje človeka, ktorý na to kedysi upozornil. A tí, ktorí takéto prevody a operácie realizujú, nerušene behajú po slobode. Nedávno zase “unikla” nahrávka z Lipšicovej tragickej nehody, ktorou disponovala polícia. Štátne orgány sú zneužívané na diskreditáciu politických protivníkov,” poznamenala poslankyňa za hnutie OĽANO-NOVA Veronika Remišová.
Podľa nej sme už raz na Slovensku mali dobu, kedy sa vláda uchýlila k spolupráci s mafiou pri diskreditácii svojich politických oponentov za čias už zosnulého prezidenta Michala Kováča. “Pre Slovensko by bolo veľmi zlé, keby sa táto doba vrátila aj dnes. Blíži sa výročie 17. novembra 1989, kedy sme mali veľkú nádej, že začíname budovať slobodnejšiu a lepšiu spoločnosť. Nedajme si vziať túto nádej, pretože štát vieme spravovať aj lepšie a spravodlivejšie, ako je spravovaný dnes.”
Žiaľ, rovnako ako za Mečiara sa aj dnes dejú významné a nebezpečné zmeny a až s odstupom času zistíme, že to, čo sa dialo v roku 2016, je z pohľadu právneho štátu a demokratického zriadenia neprípustné.
Podľa predsedu strany Sloboda a Solidarila Richarda Sulíka zanechala strana Smer na čele s Robertom Ficom počas svojej druhej vlády našej spoločnosti vyše 150 korupčných káuz. „No vždy sa všetci tvárili, že sa vyšetruje, že to sú len zlyhania jednotlivcov a Fico osobne si mohol dovoliť bonmoty typu „ak je niekde korupcia, stačí mi zavolať“. Tiež dlhé roky tvrdil, že pri prvom podozrení odvoláva do troch minút! To sa zmenilo počas tohto leta, keď sme aj formou dlhej protestnej šnúry dôrazne upozornili na možné daňové podvody pána Bašternáka a najmä na to, že polícia tohto pána cielene kryje. Minister vnútra je vyšetrovaný pre možné majetkové podvody svojimi podriadenými, teda nejde už len o nejaké podozrenie opozície či médií. A Robert Fico mlčí. Ešte horšie je, že premiér býva v byte pán Bašternáka, na ktorý nestačia jeho oficiálne príjmy. Jediné, čo sa v tejto veci robí je, že sa stupňujú útoky voči opozícii. Veď už aj samotní príslušníci policajného zboru musia vidieť, že sa nevyšetruje, čo sa vyšetrovať má.“
To sú podľa Sulíka jasné predpoklady vedúce k odstúpeniu ministra vnútra. Silové zložky sú zneužívané na očierňovanie a zastrašovanie opozície. „Monitoruje sa mobilná a elektronická komunikácia – vrátane súkromnej – Gábora Grendela, v tom čase hovorcu ministra vnútra. Následne dá Kočner tlačovku, na ktorej je táto komunikácia zverejnená a políciu nezaujíma, ako sa Kočner dostal k prepisom. Štyri roky stará vec „Lipšic-Grendel“ začne byť zrazu vyšetrovaná. Naopak, Bašternák stále ešte vypočutý nebol. Unikne nahrávka z Lišpicovej tragédie… Ide o systematickú likvidáciu, zneužíva sa nešťastie – smrť chodca na politické účely. Proti „svojim ľuďom“ nikdy konať nezačnú, bez ohľadu na závažnosť skutku – Bašternák, tunelovanie Vojenskej spravodajskej služby, Gorila. Nejaký poplatný vyšetrovateľ zrazu vyhlási – skutok sa nestal. Ľudia ako policajný prezident Gašpar a špeciálny prokurátor Kováčik sú osobne zodpovední za tento zúfalý stav a môžu si to dovoliť, lebo sú krytí z najvyšších miest,“ dodal R. Sulík.
Poslanec za hnutie OĽANO-NOVA Ján Budaj tvrdí, že všetci poslanci koalície majú na výber a môžu sa pridať k ľuďom, ktorí obhajujú právny štát a odmietajú reprízu mečiarizmu. Budaj na najbližšej schôdzi slovenkého parlamentu (22. – 30.11.2016) predkladá návrh na zrušenie Mečiarových amnestií a spolupredkladateľstvo ponúka poslancom z koalície i opozície. „Mečiarizmus vrhá dlhý tieň,“ konštatoval J. Budaj na dnešnej tlačovke. „A čo je to vlastne za tieň? Je to absencia právneho štátu, je to nadužívanie vládnej moci a je to potláčanie kritikov moci. Tam kde je mečiarizmus, tam nie je demokratický a právny štát. Som jedným z poslancov parlamentu, ktorý vie rozpoznať vírus mečiarizmu. Dnešný zápas sa podobá tomu, ktorý prebiehal v 90. rokoch. Aj dnes, je to stále ten istý vírus: Vírus moci, chamtivosti, bezohľadnosti. Celý príbeh sa zlieva do dvoch pólov. Sú tu obhajcovia demokracie a slobody a sú tu tí, ktorým demokracia a s ňou idúca kontrola moci prekážajú. Podstatné je, aby politici, ani občania nerezignovali a nezabúdali, že tento zápas sa dá vyhrať.”
