V oboch prípadoch tým porušuje a zneužíva legislatívne pravidlá vlády. A deje sa tak v situácii, keď na čele troch zo štyroch koaličných strán stoja muži s právnickým vzdelaním.
Legislatívne pravidlá vlády v čl. 18 (6) uvádzajú možnosť využiť skrátené legislatívne konanie nasledovne: „Ak nastanú mimoriadne okolnosti (ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody), predloží minister alebo vedúci iného ústredného orgánu štátnej správy vláde spolu s návrhom zákona aj návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona.“
V oboch prípadoch návrhov na skrátené legislatívne konanie o vládnych návrhoch zákonov, ktorými sú zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy a taktiež zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, vláda uvádza ako mimoriadnu okolnosť „snahu predísť vzniku značných hospodárskych škôd na strane Slovenskej republiky“.
Ani v jednom prípade však vláda svoj návrh náležite neodôvodnila a hroziace škody nielenže nekvantifikovala, dokonca v doložke vplyvov oboch predkladaných noviel zákonov uvádza, že nebudú mať „žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy“.
Skutočným dôvodom pre zrýchlené prijímanie oboch noviel je totiž dlhodobo zlé manažovanie práce vlády.
Príkladom zlého manažmentu práce vlády je predkladaný vládny návrh novely kompetenčného zákona. Po viac než dvoch rokoch programovacieho obdobia 2014-2020 je percento zazmluvňovania a čerpania mnohomiliardového balíka eurofondov blízke nule, a zodpovednosť za tento stav nesie v plnej miere Ficova vláda. Viac než unáhlená zmena kompetenčného zákona, ktorej výsledkom by malo byť de facto nové ministerstvo vedené podpredsedom vlády pre investície, by sa vláda mala venovať efektívnemu a skutočne transparentnému nastaveniu procesov pri prerozdeľovaní peňazí daňovníkov členských krajín EÚ.
Rovnako je príkladom zlého manažmentu práce vlády je aj ďalšie ustanovenie v novele kompetenčného zákona, ktorým sa má umožniť rozšírenie počtu štátnych tajomníkov na niektorých ministerstvách. To je odôvodňované tým, že „niektorí bývalí štátni tajomníci ministerstiev, ktorí pôsobili v predchádzajúcom volebnom období, by mohli využiť svoju odbornosť získanú pri príprave predmetného predsedníctva aj v bezprostredne nadväzujúcom volebnom období.“ Ak si druhá Ficova vláda natoľko cenila ich odbornosť, mala ich na svojich postoch tretia Ficova vláda ponechať aj počas predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ.
Zlý manažment práce vlády potvrdzuje aj druhý z expresne menených návrhov zákonov. Nevyhnutné odloženie vydávania zdravotných preukazov s elektronickým čipom občanom je dôsledkom spackaného projektu e-Health, ktorý bol schválený ešte za prvej Ficovej vlády, neoživili ho ani desiatky miliónov eur z eurofondov a štátneho rozpočtu počas druhej Ficovej vlády, a tak sa ho urýchlene snaží resuscitovať tretia Ficova vláda.
Ak návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnych návrhoch zákonov parlament prijme, poruší sa tým zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý v §89 ods. 1 ohľadom skráteného legislatívneho konania uvádza nasledovné: „Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.“
Tretia Ficova vláda tak hneď v úvode svojho vládnutia, a to ešte predtým, než vôbec dostala dôveru v parlamente, potvrdila, že bude pokračovať v neblahej praxi predošlých vlád, a v legislatívnom procese bude zneužívať inštitút skráteného konania.
Ondrej Dostál
predseda OKS a poslanec Národnej rady SR
Juraj Petrovič
podpredseda OKS a predseda Programovej rady OKS
