Nicholsonová (SaS): Utečencov je lepšie topiť ako dusiť, vypočula som

0
Utečenci v srbskom meste Subotica (Autor: Radim Panenka)

Vadí mi postoj Európskej únie vo vzťahu k utečencom, vadí mi alibizmus sveta, ktorý sa dlho prizeral na konflikty v afrických krajinách ako na problém ďaleko od nás, ktorý sa nás netýka. Nuž, teraz vidieť, ako veľmi sa nás vojny a nešťastia v okolitom svete týkajú, akokoľvek vzdialené sa nám zdajú byť.  EÚ to rieši kvótami a citovým vydieraním členských štátov plamennými rečami o solidarite v časoch obrovskej humanitárnej krízy. Do kelu s vami, chce sa nám všetkým povedať Bruselu. Do kelu, aj s vašimi politikmi, alibizmom, do kelu s tým, akí ste vy, salónni bruselskí politici, pokryteckí a zbabelí.

Bola som pozvaná do vysielania v BBC World, aby som on-air diskutovala s maltským ex-premiérom. On mal plné ústa toho, ako členské štáty vrátane Slovenska musia zo solidarity utečencov prijať. Ja som namietala tým, že odmietame bruselský diktát, ktorým zastiera vlastnú neschopnosť a rýpe sa v niečom, čo má byť výsostne na rozhodnutí jednotlivých členských krajín.  Ako sa má krajina ako Slovensko postarať o utečencov zo Sýrie, keď sa nevie vysporiadať s rómskymi osadami?

Lenže všetky tieto reči sú nanič. Teraz to tak cítim. Môžeme tlačiť na EÚ, aby začala riešiť dôsledky, aby využívala svoju armádu, aby viac strážila južnú hranicu, aby neohrozovala schengen tým, že sem vpustí desaťtisíce migrantov a tí využijú jednotlivé štáty len ako tranzit, aby sa prisali na sociálne systémy vyspelých krajín EÚ. Môžeme.

Môžeme tlačiť na EÚ, nech vyberie jeden dostatočne veľký grécky ostrov, na ktorom postaví jeden veľký utečenecký camp. Nech tam povolá všetkých ľudskoprávnych z rôznych nadácií, ktorí majú veľa slov a málo činov, nech pomôžu. Môžeme  tlačiť na EÚ, aby v čase tejto krízy pritlačila na jednotlivé členské štáty, aby viac prispievali na ochranu južnej hranice, aby viac prispievali na spoločnú armádu EÚ, či na humanitárnu pomoc postihnutým krajinám.  Teraz, keď sa na nás na všetkých valia prúdy utečencov, všetci sme už pochopili, že posilniť rozpočty na ochranu hraníc je do budúcnosti MUST rovnako, ako je MUST prestať si zatvárať oči pred tým, čo sa deje v iných krajinách napriek tomu, že sme žiaden z tých vojenských konfliktov nerozpútali.  To všetko môžeme urobiť.

Ale najskôr sa musíme vysporiadať s tými, ktorí sú už tu a klopú nám na dvere, aby zachránili svoje holé životy, lebo nič iné nemajú. A nič iné ani nechcú. Teraz. Možno, keď sa prestanú dusiť v dodávkach, keď sa dostanú z najhoršieho, možno vtedy sa naozaj začnú správať ako sociálni turisti, ktorí budú zneužívať sociálne systémy. Možno aj naozaj ohrozia schengen, keď sa cez nás budú húfne hrnúť do Rakúska. Som za to, aby sme nekontrolovaný príliv predovšetkým ilegálnych migrantov zastavili, a aby všetkých sústredili do jedného utečeneckého campu na gréckom ostrove alebo v Tunisku. /Tunisko by kvôli zníženým príjmom y cestovného ruchu mohlo takto dostať aj finančnú kompenzáciu od EÚ/.

Ale teraz sú tu. Potrebujú prvú pomoc. Ako kedysi potrebovali naši otcovia a mamy pomoc Rakúska, keď utekali do USA, či Austrálie. A v neďalekom Bergu /napríklad/ pre nich Rakúšania postavili utečenecký tábor.

Všetky tie reči o tom, prečo utečencov prijať nemôžeme môžu byť pravdivé a aj opodstatnené, ale akokoľvek sú na mieste, sú zbytočné. Tí ľudia sú tu. Svet sa pozerá, ako sa k nim postavíme. A naše diskusie o tom, či je lepšie ich dusiť alebo topiť, nám raz pripomenie. 

- Reklama -