Rada prijala závery o formovaní vízie európskeho vzdelávacieho priestoru (EEA), ktorý má byť vybudovaný do roku 2025 ako priestor pre vzdelávanie v EÚ bez bariér. V záveroch sú vytýčené prioritné oblasti pre zintenzívnenie spolupráce v nadchádzajúcom období: mobilita a Erasmus +, digitálne zručnosti a vzdelávanie, užšia spolupráca v oblasti vysokoškolského vzdelávania vytvorením sietí Európskych univerzít, inkluzívne vzdelávanie, výučba a učenia sa cudzích jazykov a vzájomné uznávanie diplomov a vysvedčení.
S cieľom priblížiť sa k zhmotneniu vízie EEA Rada tiež prijala revidovaný rámec pre kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie a odporúčanie o presadzovaní spoločných hodnôt, inkluzívneho vzdelávania a európskeho rozmeru výučby.
Ministri následne diskutovali o opatreniach a stimuloch na podporu potenciálu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania pre regionálny rast a podporu podnikateľských a inovačných zručností. Zhodli sa, že vysokoškolské inštitúcie majú byť hnacím motorom pre kreovanie kvalifikovaných ľudských zdrojov, inovácie a výskum v regiónoch. Dôležitú úlohu majú hrať nielen pri akcelerácií hospodárskeho rastu, ale i pri sociálnej kohézii. Pri dosahovaní týchto cieľov je však nevyhnutná spolupráca s miestnou správou a partnerstvá s podnikateľským sektorom, ako i finančné motivácie; napríklad s využitím štrukturálnych fondov.
Ako príklad dobrej praxe zo SR štátna tajomníčka Oľga Nachtmannová uviedla IT Valley v Košiciach, kde v rámci jedného klastra spolupracujú VŠ, stredné školy, podnikatelia i samospráva. Uviedla, že práve takéto iniciatívy zvyšujú atraktivitu regiónu pre mladých ľudí.
Počas popoludňajšieho zasadnutia ministrov pre mládež boli prijaté závery o úlohe mladých ľudí pri budovaní bezpečnej, súdržnej a harmonickej spoločnosti a pri riešení demografických výziev v EÚ.?
Ministri taktiež diskutovali o budúcich prioritách politiky EÚ v oblasti mládeže, ako aj o tom, ako v rámci týchto priorít zohľadniť výstupy zo štruktúrovaného dialógu práve s mladými ľuďmi. V tejto súvislosti zdôraznili najmä potrebu počúvať mladých ľudí a umožniť im byť spoluautormi politík a opatrení, ktoré sa ich dotýkajú. V tomto smere je nevyhnutná posilnená participácia mladých ľudí, a to na miestnej, regionálnej, národnej i EÚ úrovni (napr. voľby so Európskeho parlamentu v r. 2019).
Kľúčový je medzisektorový dialóg medzi oblasťami a politikami, ktoré majú dopad na život mladých, aby prišlo k vytvoreniu komplexnejších a synchronizovanejších stratégií a opatrení. K napĺňaniu očakávaní mládeže by mali prispieť i európske nástroje, ako Erasmus+, Európsky zbor solidarity a nová Stratégia EÚ pre mládež.
