Tylová paličkovaná čipka Myjavskej pahorkatiny
Paličkovaná tylová čipka z oblasti Myjavskej pahorkatiny patrí k unikátom. Jej krehkosť a vzdušnosť sa dosahuje pletením z jemnej bielej priadze na tylovej sieti pomocou množstva paličiek. Centrom prvotného výskytu bola obec Krajné, kde sa tento druh čipky udomácnil od 80. rokov 19. storočia. Tylová čipka si v tejto oblasti zachovala znaky belgickej tylovej čipky, s ktorou je vývojovo spätá.
Obľuba bielej tylovej čipky v okolí Myjavy súvisí s tradíciami miestneho odevného štýlu, v ktorom sa uplatňujú vzdušné, krehké, biele látky. Pozoruhodná je plynulosť transmisie, ktorou sa znalosti, zručnosti i použitie tylovej čipky na odevných a interiérových textíliách prenášajú z generácie na generáciu až do súčasnosti.
Vajnorský ornament
Z bohatstva ornamentálnych štýlov, ktoré sa na území Slovenska rozvinuli v priebehu 19. a prvej polovice 20. storočia, patrí vajnorský ornament k jedným z najvýraznejších. Vo Vajnoroch a dedinách v blízkom okolí Bratislavy poznačil dekór výšiviek, kraslíc, zviditeľnil sa v interiérovej nástennej maľbe. Zásluhu na jeho rozvoji mali miestne predkresľovačky vzorov – pisárky, ktoré boli zároveň autorkami výšiviek a malieb. Vo Vajnoroch bola ich najtvorivejšou predstaviteľkou Katarína Brúderová (1882 – 1964). Tá posunula lokálny ornamentálny štýl založený na princípe rytmického opakovania jemne kreslených hustých rastlinných zostáv do naturálnejších polôh bližších prírode a náboženskej symbolike.
Tradícia dekoratívneho vajnorského ornamentu nebola vo Vajnoroch nikdy prerušená. Podnes ju aktívne udržiavajú a rozvíjajú tvorcovia vo výšivkách, na krasliciach, maľbách na stenách domov, či na úžitkových predmetoch. Svoj obdiv k nej prejavujú obyvatelia Vajnôr v obliekaní sa do kroja pri sviatočných príležitostiach. Do uchovávania a formovania tradície sa zanietene vkladajú aj miestne inštitúcie – občianske združenia a množstvo ďalších subjektov a ľudí, ktorí sa snažia udržiavať a vzbudzovať záujem o vajnorský ornament najmä u mladej generácie s cieľom zaistiť mu tak perspektívu udržateľného rozvoja aj v budúcnosti.
Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je súpisom významných prvkov a praktík nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Zápis do reprezentatívneho zoznamu predstavuje ocenenie týchto mimoriadnych prvkov a praktík, ktoré sú uznávané spoločnosťami, komunitami a jednotlivcami a existujú v súlade s univerzálne prijatými princípmi ľudských práv, rovnosti, podpory a vzájomnej úcty medzi kultúrnymi spoločenstvami. Prvky jestvujú v súlade s prostredím a historickým ukotvením spoločenstiev a poskytujú im pocit kontinuity a identity. Zároveň podporujú kultúrnu rozmanitosť a tvorivosť. Zápis prvkov do národného zoznamu je základnou podmienkou pre uchádzanie sa o zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva (UNESCO).
Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru je odborným pracoviskom SĽUK-u, ktorého úlohou je realizovať Dohovor UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva a vládnu Koncepciu starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru. Jeho činnosť sa sústreďuje na dokumentovanie, uchovávanie a spracovanie javov tradičnej ľudovej kultúry, ich inventarizáciu a sprístupňovanie. Je hlavným realizátorom tvorby Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska a Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku.
referát styku s médiami MK SR
