Všetci si uvedomujeme, že musíme urobiť maximum pre našu obranyschopnosť a pripravenosť. Vlani sme neplánovane reagovali na situáciu na východe, pred niekoľkými dňami na príliv imigrantov.
Cvičenia vojakov sa riadia celoročným plánom cvičení. Žijeme v mieri, no svet sa zmenil. Kým v nedávnej minulosti boli bezpečnostné hrozby vzdialené na stovky a tisíce kilometrov, teraz ich máme za hranicami a aj doma. Nemôžeme fungovať len v zabehaných koľajach. Zmena bezpečnostnej situácie si vyžaduje aj zmenu prístupu. Aj napriek finančným limitom vieme nájsť adekvátne riešenia. Skúsenosti, ktoré vojaci získajú v neočakávanom nasadení, sú najvhodnejším doplnením ich výcviku. Na jednej strane ukážu, že sú schopní rýchlo reagovať na vzniknutú situáciu, no predovšetkým zistíme, kde to ešte škrípe. Nedostatky vyhodnotíme a postup upravíme tak, aby sa činnosť zlepšila. Každému je nastavené zrkadlo, ako by to vyzeralo, keby sa išlo „naostro“.
Minulý rok si vojaci týmto spôsobom, teda neočakávane precvičili, ako by fungovala spolupráca medzi rezortmi.
Na cvičení Ground Pepper sme si zase preverili, ako sú pripravení na akciu na medzinárodnej úrovni. Zamerali sme sa na ochranu hraníc, boj proti terorizmu a pašovaniu nebezpečného materiálu cez hranice. Vojaci svoje úlohy zvládli výborne. Pozitívna odozva ma utvrdila v tom, že s týmto typom výcviku určite nekončíme.
Afrika, Blízky východ aj Ukrajina sú oblasti, z ktorých sa v poslednom období značne zvýšil počet utečencov do Európy. Keďže bezpečnostné zložky štátu vnímajú túto situáciu veľmi vážne, museli sme na ňu reagovať.
Začiatkom júla sa začalo pripravovať cvičenie Nový Horizont, konalo sa už po necelom mesiaci. Čiastkové úkony vojaci precvičujú pravidelne, teraz sme videli, že zvládajú celý postup. Zriadili sme fiktívnu hranicu a tábor, preskúšali ich pripravenosť udržať poriadok, podať zdravotnú pomoc a v prípade potreby zasiahnuť voči prevádzačom. Zároveň museli celý čas kooperovať s policajtmi a migračným úradom. Skúsenosť vojakov, ktorí sa na cvičení priamo zúčastnili, bude v budúcnosti prístupná všetkým veliteľom.
Neplánované cvičenia však nie sú jediným spôsobom, ako vojakov pripravujeme v reálnych podmienkach. V roku 2013 po prvý raz po piatich rokoch vystrelili nad Baltickým morom bojové rakety KUB II. Tento rok sa naši vojaci chystajú do Bulharska prevetrať protilietadlový systém S-300. Naozaj nie je normálne, aby technika, ktorú majú byť schopní vojaci kedykoľvek použiť, celé roky stála. V septembri nás ešte čaká veľmi dôležité, veľké medzinárodné cvičenie pod názvom Slovak Shield vo výcvikovom priestore Lešť. Cvičenie bude rámcovo zamerané na precvičenie spolupráce našich ozbrojených síl v obranných bojových činnostiach s jednotkami a vojakmi ďalších členských štátov NATO.
Smutné na celej situácii je, že po prečítaní týchto riadkov si asi mnohí povedia: veď je to samozrejmé, čo je na tom svetoborné?! Verte, povedal som si to isté. Precvičovať ozbrojené sily aby boli schopné konať bez avíza, aby vojenská technika netrčala v garáži – to sa zdá byť samozrejmosťou. Žiaľ, v minulosti mnohé samozrejmé nebolo. Výstavnou skriňou ministerstva mali byť popísané papiere, nie hmatateľné výsledky vo forme pripravených a modernizovaných ozbrojených síl. Akokoľvek to už bolo, som si istý, že nám sa tento trend darí v ťažkých podmienkach úspešne meniť.
