Pointa je v tom, ako karikatúra dodáva – že mu to musí vyjsť z prieskumov verejnej mienky. Asi som nebol sám, koho zaujala. Ono to v médiách totiž v posledných dňoch presne tak vyzerá. A síce, že sme práve u nás demokraciu priviedli k dokonalosti a hlas ľudu je u nás braný doslova a do písmena za hlas Boží, lebo vládna strana na čele so svojim predsedom sa ním riadi ako Svätým písmom. Vyzerá, ale len na prvý pohľad. V skutočnosti si z prieskumov verejnej mienky vyberajú súčasní mocní len čerešničky, ktoré sa dajú v médiách dobre predať a omnoho častejšie riešia všetko možné, len nie to, čo Slovákov naozaj trápi.
Keď pred pár dňami vyšiel najnovší prieskum Európskeho analytického centra, ktoré zaujímalo, čo Slováci momentálne považujú za najväčší problém, neboli tam na žiadnom mieste spomenuté ani rodová rovnosť, ani sexuálna výchova v jej duchu od ranného detstva, ale utečenecká kríza, nezamestnanosť a korupcia. Napriek tomu premiérovi straníci v Európskom parlamente pravidelne podporujú dookola sa opakujúce nezáväzné materiály týkajúce sa práve spomínaných genderových pseudotém, ktoré predkladatelia stále skrývajú pod nové a nové názvy správ, aj keď ich obsah je ako cez kopirák.
Naposledy sa gender problematika skryla do tohtomesačnej správy portugalskej socialistky Liliany Rodrigues o posilnení postavenia dievčat v Európskej únii prostredníctvom vzdelávania, ktorá okrem iného vyzýva na “záväzné zavedenie sexuálnej výchovy ako súčasti učebných osnov pre všetkých žiakov základných a stredných škôl”, čo znamená sexuálnu výchovu aj pre šesťročných prváčikov, a zároveň nahradenie starších učebníc novými učebnicami, ktoré budú v súlade s rodovou ideológiou. Hoci rodinná politika, ani vzdelanie nie je v kompetencii únie, ale členských štátov, a takáto správa, rovnako ako všetky jej predchodkyne, tak hrubo porušuje dohodnuté princípy únie, pod jej schválením sa opäť nachádzajú mená väčšiny slovenských socialistov v europrlamente. Akoby nielen nečítali základné dokumenty EÚ, ale ešte aj verili, že Slováci nečítajú vôbec nič. Takže ani netušia, že nórsky sociológ a komik Harald Eiu si dal už pred pár rokmi tú robotu a konfrontoval vo svojom dokumentárnom filme rodových ideológov s vedcami. A ich rodové teórie, podľa ktorých sa „ mužmi a ženami nerodíme, ale stávame”, keďže už v kočíku nás okolie ovplyvňuje svojimi predsudkami – dievčatkám hovorí, že budú krásne a milé princezné, a na chlapčekov sa pozerá zásadne ako na budúcich valibukov, so závermi reálneho vedeckého skúmania. A výsledok?
Britský profesor psychiatrie Simon Baron-Cohen skúmal novorodencov už niekoľko hodín po narodení, pričom im ukázali mechanický predmet alebo tvár, na ktorú sa mali pozerať. “Zistili sme, že chlapci sa pozerali dlhšie na mechanický predmet. A viac dievčat sa pozeralo dlhšie na tvár. Hneď v prvý deň života, predtým ako videli hračky, alebo sa stretli s rôznymi kultúrnymi vplyvmi alebo ďalšími predsudkami,” hovorí psychiater. Jeho výskum tak jasne ukázal, že rozdiely medzi pohlaviami vznikli teda ešte počas vývoja v maternici a na svedomí ich majú hormóny. Nórsky psychiater, profesor Trond Diseth to len potvrdil, keď objavil jasné rozdiely medzi dievčatami a chlapcami vo veku asi deviatich mesiacov, keďže pri jeho experimente si už takto malé deti jasne volili hračky podľa pohlavia – chlapci chlapčenské, dievčatá dievčenské. Rovnako jasné rozdiely sa prejavili neskôr aj pri výbere povolania. Ako pri svojom výskume na vzorke až dvestotisíc ľudí z päťdesiatich troch krajín sveta zistil americký profesor psychológie Richard Lippa, muži sa oveľa viac zaujímajú o povolania orientované na veci, kým ženy na ľudí. Pritom bolo úplne jedno, či išlo o ľudí z chudobnej krajiny tretieho sveta alebo z rozvinutého západného štátu, ktorý na politiku rodovej rovnosti vynakladá miliardy eur. Keď mali potom genderoví experti, ktorých teórie Eiu konfrontoval s vedou, reagovať na tieto jej konkrétne a reálne výsledky, stratili reč a absolútne neboli schopní brániť svoje názory.
K socialistickým politikom, ktorí rodovú ideológiu zas a znova pretláčajú do európskej politiky v podobe nespočetných správ, sa však buď zvesť o spomínanom televíznom dokumente nedostala alebo si naopak až príliš dobre uvedomujú, že odhalila prázdnotu rodových fráz. A ich jedinou nádejou tak zostalo vsadiť na staré dobré príslovie – že ak je lož dostatočne veľakrát opakovaná, môže sa stať pravdou…
Činnosť vykazovať treba – a ono je asi jednoduchšie zas a znova podieľať sa na ďalšom nezmyselnom genderovom repete, ako povedať jasné slovo ku ľudí kváriacej korupcii. Zrejme aj slovenským ľavicovým kolegom oveľa ľahšie vyjde z úst pár vzletných fráz k rodovej rovnosti, ako jasný postoj napríklad k aktuálnej kauze megapodnikavej tety Anky, ktorá najlepší biznis svojho života so štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou rozbehla až po sedemdesiatke, zhodou okolností práve vtedy, keď sa vďaka súčasnej vládnej garnitúre šéfom tejto inštitúcie stal jej príbuzný. A to sú inak výreční…!
