Na úvod treba povedať, že jasličkový zákon je potrebný a tak ako ja, zákon požaduje aj verejnosť – či už sú to zriaďovatelia doterajších detských jaslí alebo rodičia detí. Súčasný stav je totiž taký, že detské jasle nie sú nijako špecificky regulované, na ich otvorenie a prevádzkovanie postačuje živnosť, sú pod dohľadom regionálnych úradov verejného zdravotníctva, či Inšpektorátov práce a pod.
Druhá vec je obsah zákona a spôsob, akým zákon vzniká. Úradníci na ministerstve si zatiaľ plnili zadanie bez poctivých konzultácií s ľuďmi z praxe – s ľuďmi, ktorí možno nerozumejú tomu, aké sú pravidlá tvorby zákonov a čo je to “medzirezortné pripomienkové konanie” – ktoré ako na potvoru prebehlo v auguste, kedy je veľa ľudí na dovolenkách a samotné zariadenia “prázdninujú”. Ale s luďmi, ktorí sami detské jasle pred pár rokmi po dlhej snahe otvorili a hoci s problémami, doteraz ich prevádzkujú. Ak týchto ľudí na ministerstve doteraz nevypočuli, verím že sa tak stane v najbližších dňoch aby sa odstránili závažné chyby v návrhu zákona. Chyby, ktoré môžu spôsobiť zánik mnohých doterajších súkromných detských jaslí. Alebo žeby to bolo cieľom ministerského návrhu?
A teraz k obsahu.
Vekový limit 3 roky
Zákon definuje detské jasle ako zariadenia pre deti do troch rokov veku. S tým, že dieťa môže v zariadení zostať najdlhšie do konca kalendárneho roka, v ktorom dosiahne vek 3 roky.
Predstavte si situáciu, kedy rodičia dajú dvojročné dieťa do jaslí v septembri – po prázdninách a dovolenkách. Dieťa bude mať tri roky v novembri – a to znamená, že 31. decembra musí jasle opustiť. Do škôlky ho nezoberú pre nedostatok miesta. Čo ďalej?
Doterajšie súkromné detské jasle “bez regulácie” problém nemali. Vo väčšine z nich mohli rodičia v uvedenom prípade ponechať svoje dieťa aj keď už malo tri alebo štyri roky. Čo bude po prijatí zákona, nevedno, zákon to neupravuje.
Tu navrhujeme, aby v zariadení starostlivosti o deti mohli byť aj deti staršie ako tri roky. Podobne ako v materských škôlkach, ktoré sú primárne určené pre deti od troch rokov, môžu byť aj deti už od dvoch rokov.
Podmienky ktoré musí spĺňať rodič
Podľa zákona do zariadenia môže dať dieťa len rodič, ktorý študuje, pripravuje sa na trh práce alebo je dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo ako SZČO. Zákon tak odopiera možnosť dať dieťa do zariadenia dvom dôležitým a početným skupinám rodičov:
1. Rodičia, ktoré majú staršie a mladšie dieťa. Staršie dieťa má dva roky, mladšie niekoľko mesiacov a preto je matka s mladším dieťaťom logicky doma. Svoje staršie dieťa však nebude môcť dať do zariadenia…
2. Rodičia, ktorí podnikajú ako samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) – napríklad na živnosť alebo v slobodných povolaniach – ale nie sú povinne dôchodkovo poistení.
Mimochodom, takíto rodičia majú dnes ešte jeden problém – nemôžu si nárokovať príspevok na starostlivosť o dieťa.
Tu stačí zmeniť návrh zákona tak, aby dieťa do jaslí mohli dať aj títo rodičia – a súčasne treba zmeniť zákon o príspevku na starostlivosť o dieťa tak, aby mali aj oni na príspevok nárok.
Počet detí
Evidentne nepremyslené sú dva body v jasličkovom zákone. Po prvé, počet detí v jasliach je limitovaný tým, že v jednej dennej miestnosti (herni) môže byť najviac 12 detí. Pre súčasné malé súkromné jasle zriadené v rodinných domoch to znamená, že ak majú dnes jednu herňu pre deti, maximálny počet detí v jasliach môže byť 12. Návrh zákona pritom nič nehovorí o ploche (metroch štvorcových) tejto miestnosti. To môže zvádzať k riešeniu – rozdeliť jednú súčasnú pomerne veľkú herňu jednoduchou priečkou na dve menšie miestnosti – a razom tak môže byť v jasliach až 24 detí…
Návrh – neobmedzovať zákonom počet detí pripadajúcich na jednu dennú miestnosť ale ponechať súčasnú reguláciu danú vyhláškou ministerstva zdravotníctva SR č. 527/2007 Z. z. – podľa vyhlášky napríklad musí byť na jedno dieťa najmenej 4 m2 plochy dennej miestnosti, ktorá plní funkciu herne a spálne, a ak je spálňa stavebne oddelená, najmenej 3 m2 plochy herne. Táto regulácia plne postačuje.
Po druhé, na jedného zamestnanca jaslí môžu pripadať najviac 4 deti, pričom najmenej 80% z celkového počtu zamestnancov jaslí musia byť odborní zamestnanci – opatrovateľky detí. Takéto pravidlo je veľmi diskutabilné najmä preto, lebo iné nároky by logicky mali byť v prípade detičiek vo veku jedného roka alebo do dvoch rokov a iné nároky v prípade detí trojročných, či prípadne starších. Stačí si pozrieť ako tento problém definuje vyhláška č. 306/2008 Z. z. ministerstva školstva SR o materskej škole.
Zriaďovatelia jaslí požadujú, aby sa táto podmienka zo zákona vypustila, prípadne sa uvedené limity zvýšili alebo diferencovali podľa veku detí. V opačnom prípade bude splnenie takto stanovenej požiadavky znamenať zásadné zvýšenie mzdových a personálnych nákladov v jasliach (viď ďalej) – a to povedie k zásadnému zvýšeniu poplatkov pre rodičov alebo k zániku jaslí z dôvodu ich finančnej nedostupnosti.
Opatrovateľky detí
Zákon stanovuje požiadavku na získané úplné stredné vzdelanie získané v odbore vzdelávania so zameraním na výchovu a vzdelávanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti – alebo na získané úplné stredné vzdelanie a absolvovaný akreditovaný kurz opatrovania detí najmenej v rozsahu 220 hodín.
To je v zásade v poriadku. Háčik sa javí v tom, že kurzy opatrovania detí budú poskytovať agentúry akreditované ministerstvom práce a soc. vecí a kurzy budú niečo stáť – hovorí sa o sumách vraj až do 400 eur.
Riešenie – nech kurzy opatrovania detí plne hradí ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny zo svojho rozpočtu.
Bezbariérový prístup
Detské jasle, po novom zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa, budú spadať pod zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. A tak ako všetky ostatné zariadenia sociálnych služieb budú musieť spĺňať požiadavku bezbariérového prístupu podľa § 9 ods. 5 tohto zákona.
Je logické, že podľa zákona o sociálnych službách musia byť bezbariérové zariadenia, ktoré primárne slúžia seniorom a osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Logiku však nemá aby rovnako boli povinne bezbariérové všetky detské jasle. Je a bude konkurenčnou výhodou, ak majú niektoré jasle bezbariérový prístup. Nútiť však zo zákona, aby boli bezbariérové všetky jasle, je nezmysel. Jednak to bude vyžadovať často nákladné stavebné úpravy, ktoré bude musieť zaplatiť zriaďovateľ, od štátu sa pomoci nedočká. Jednak v určitých prípadoch a v určitých priestoroch bude nemožné túto požiadavku splniť, čo bude znamenať zánik takéhoto zariadenia.
Preto navrhujeme nevyžadovať zákonom povinnosť bezbariérového prístupu pre detské jasle.
Prevádzkovanie jaslí bez zápisu do registra
Podmienkou prevádzkovania jaslí je zápis do registra na VÚC, čo bude spoplatené sumou 66 eur (…). Vnímam okolo seba hlasy, ktoré hovoria, že oni (prevádkovatelia súčasných jaslí, súkromných škôlok, materských centier a pod) sa nebudú riadiť navrhovaným zákonom a že to “nejako obídu”.
V prvom rade ich chcem upozorniť, že v takom prípade im ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny udelí podľa § 99 ods. 5 zákona pokutu vo výške 35 tisíc eur. Ak by chceli zákon obísť tým, že starostlivosť o deti bude poskytovaná bezodplatne – napríklad formou členských príspevkov v občianskom združení – rád pripomeniem, že v takom prípade rodičia nebudú môcť poberať príspevok na starostlivosť o dieťa – či už zostane 280 eur mesačne alebo sa ho podarí zvýšiť.
Financovanie
A tu je najväčší problém. Možno by ste očakávali, že ak bude štát regulovať fungovanie detských jaslí zákonom, a to dokonca zákonom o sociálnych službách, tak štát (samospráva) na prevádzku jaslí poskytne finančné príspevky – podobne, ako je to v prípade zariadení sociálnych služieb pre seniorov a ŤZP osoby. Alebo tak, ako štát dotuje materské školy zaradené v sieti MŠ.
Ale nie je to tak. Súkromné detské jasle budú odkázané len na platby od rodičov, prípadne sponzorov. Zákon neurčuje žiadnu povinnosť prispievať na chod súkromných zariadení ani obciam a mestám, ani samosprávnym krajom (VUC) a nebude existovať ani žiadny priamy spôsob ich financovania zo štátneho rozpočtu.
Na čo sa navrhovatelia zákona spoliehajú a odkazujú, je len príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý môže dostať rodič v maximálnej výške 280 eur mesačne a to v prípade, že dieťa nedosiahlo vek 3 roky, prípadne 6 rokov ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Pripomeňme si, že tento príspevok je na 75% (210 eur) financovaný zo zdrojov EÚ a len zostávajúcich 25% (70 eur) ide zo štátneho rozpočtu. Aj ľuďom, ktorí nemajú talent na matematiku pritom musí byť jasné, že pri požiadavkách aké sú kladené podľa návrhu zákona na detské jasle, suma 280 eur mesačne na dieťa postačovať na chod jaslí nebude – a buď sa súkromné jasle zatvoria alebo sa zásadne zvýšia poplatky, ktoré už budú musieť zo svojho vrecka zaplatiť rodičia.
Počítajme spolu.
Predpokladajme, že v jasliach je naplnená kapacita 12 detí.
Zákon vyžaduje aby v jasliach bola 1 opatrovateľka na max. 4 deti, to znamená že na 12 detí v jasliach musia byť 3 opatrovateľky. Nepochybne bude potrebný minimálne jeden ďalší zamestnanec – na organizačné veci, varenie, upratovanie a pod. Takéto jasle tak musia mať minimálne 4 zamestnancov.
V súlade so Zákonníkom práce by všetci takíto zamestnanci detských jaslí mali byť zaradení minimálne do tretieho stupňa náročnosti a to preto, lebo majú zodpovednosť za zdravie a bezpečnosť detí (viď § 120 Zákonníka práce a jeho príloha č. 1). Takíto zamestnanci musia mať od januára 2017 mzdu najmenej 435 eur (minimálna mzda) krát 1,4 (koeficient pre tretí stupeň náročnosti) = 609 eur mesačne. K tomu treba pripočítať odvody zamestnávateľa (35% = 214 eur), odvod do sociálneho fondu (cca 6 eur), príspevok zamestnávateľa na stravovanie (§ 152 Zákonníka poráce, cca 50 eur) a sme na sume 880 eur mesačne na jedného zamestnanca. Pri štyroch zamestnancoch tak budú len mzdové a personálne náklady okolo 3500 eur mesačne.
Ak by mala byť prevádzka jaslí financovaná len z príspevkov na starostlivosť o dieťa, tak pri 12 deťoch by jasle dostali sumu 12 x 280 = 3360 eur mesačne.
Už teraz nám tak chýba 140 eur na platy a odvody zamestnancov. Kde vziať peniaze na stravovanie detí a pitný režim, na nákup hračiek a pomôcok, vybavenie zariadenia, nájom, energie, odpisy, daň z nehnuteľností (ktorú obec nekompromisne od súkromných jaslí vyžaduje…)??
Riešenie – ak nemajú rodičia doplácať z vlastného vrecka ďalších 150-250 eur mesačne, najjednoduchšie sa javí zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa zo súčasných 280 eur na minimálne 400 eur. Ako minister práce, soc. vecí a rodiny som v roku 2011 presadil zvýšenie tohto príspevku zo sumy 164 eur (čo zaviedla ministerka Tomanová) na 230 eur – a to som urobil chybu, že som počúvol koaličných partnerov (najmä SDKU) a nezvýšil príspevok až na 300 eur, ako som mal pôvodne v pláne.
Nedávno sa príspevok po 5 rokoch zvýšil na 280 eur (Richter). Nevidím žiaden problém v tom, aby príspevok šiel znova hore – ekonomická opodstatnenosť zvýšenia najmenej na 400 eur je zrejmá z predošlého jednoduchého výpočtu.
Je stále dosť času nato, aby si na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny vypočuli hlas zdravého rozumu od ľudí z praxe a zákon upravili. Je stále dosť času aj nato, aby analytické centrum na ministerstve práce pripravilo prepočty a podklady na zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa alebo aby sa našla iná ďalšia forma financovania “zariadení starostlivosti o deti do troch(?) rokov veku dieťaťa”. Je stále dosť času neponáhľať sa, pripraviť a schváliť zákon, ktorý rodičom pomôže a nie naopak.
Stručný rozbor zákona nájdete tu.
