Kuffa (OĽaNO): Stojíme tvárou v tvár neľudskému dramatickému zápasu medzi zlom a dobrom

0
Štefan Kuffa (Autor: SITA)

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona. Toto nie je politická téma, hneď v úvode poviem, je to hodnotová téma, je to veľmi ťažká téma, ktorá veľakrát naozaj polarizuje spoločnosť odborníkov, či v oblasti práva, medicíny, sociálnych vied, psychologických vied, ale nejde tu nám predkladateľom o polarizovanie a jatrenie tejto témy a polarizovanie spoločnosti, ale úprimne nám ide o ochranu ľudského života, ktorý je bez pochyby vysoko cenný alebo najcennejšie to, čo vôbec človek môže mať. V návrhu zákona je pretavená niekoľkoročná práca, nielen nás predkladateľov, ale hlavne odborníkov v oblasti práva, ústavného práva, legislatívy, medicíny, špeciálne v špecializovaných vedných disciplínach, gynekológia, pôrodníctva, sociálnych vied, psychológie, teológie, cirkevného práva. Začnem, Jánom Pavlom II. ktorý bol celosvetovo uznávanou osobnosťou napriek tomu, že bol predstaviteľom katolíckej cirkvi, ale bola to osobnosť, ktorú uznával dovolím si povedať celý svet…

===== … a pôrodníctva, sociálnych vied, psychológie, teológie, cirkevného práva. Začnem Jánom Pavlom II., ktorý bol celosvetovo uznávanou osobnosťou napriek tomu, že bol predstaviteľom katolíckej cirkvi ale bola to osobnosť, ktorú uznával, dovolím si povedať celý svet. Mám tu jeden citát aj matky Terezy hneď v úvode, ktorá bola tiež takouto uznávanou osobnosťou, ktorá bola dokonca nositeľkou Nobelovej ceny. Ján Pavol II. bol kandidátom na udelenie Nobelovej ceny. Stojíme tvárou v tvár neľudskému dramatickému zápasu medzi zlom a dobrom. medzi smrťou a životom, medzi kultúrou smrti a kultúrou života. Nie sme len jeho svedkami, nevyhnutne sme doň vtiahnutí, všetci sa ho zúčastňujeme a preto nemôžeme uniknúť povinnosti bezpodmienečne sa postaviť za život.

Každá ľudská bytosť má právo na život od svojho počatia až po svoj prirodzený zánik. Kde sú korene zločinu, nacizmu? V najťažšom hriechu aké len človek môže spáchať v snahe postaviť sa na miesto Boha pri rozhodovaní o živote a smrti blížneho. K tomuto cintorínu obeti ľudskej krutosti v našom storočí sa pridáva aj ďalší veľký cintorín, cintorín nenarodených, cintorín bezbranných. Konajú nezákonne tie parlamenty, ktoré uzákoňujú potraty, vari existuje taký parlament, ktorý by mal právo legalizovať zabitie nevinnej a bezbrannej ľudskej bytosti, ktorý by mal právo povedať, zabiť je sa povoľuje či dokonca zabiť treba. Tam kde treba maximálne chrániť a pomáhať žiť. Národ, ktorý zabíja vlastné deti nemá budúcnosť. Toľko Ján Pavol II.

Ja dodávam, že v dnešných časoch ani Európa, sme práve toho svedkami. Ján Pavol II. povedal ešte tiež jeden z takých prorockých výrokov: Európa alebo bude kresťanská alebo nebude. Mnoho ľudí sa veľmi zaujíma o deti v Indii a v Afrike kde ich veľa umiera na podvýživu hlad, ale milióny iných umierajú z vôle svojej vlastnej matky. A v tom je dnes najväčšia prekážka mieru. Lebo ak je matka schopná a ochotná zabiť vlastné dieťa, čo bráni tomu, aby som zabil ja teba a ty mňa.

Medzi tým nie je žiaden rozdiel. Matka Tereza z Kalkaty.

Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len návrh ústavného zákona) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Štefan Kuffa, Marián Kvasnička a Jozef Mikloško.

Hlavným cieľom návrhu ústavného zákona je garantovať nenarodeným deťom od ich vzniku t. j. od počatia ten teminus technicus je veľmi veľmi zložitý a komplikovaný. Dovolím si tuná povedať, lebo človek alebo život nevzniká ale život sa len prenáša, prenáša. My sme nositeľmi a odovzdávatelia toho života, otec a matka odovzdávajú život. Teda život nevzniká. Právo na život, nedotknuteľnosť, ochranu zdravia, zachovanie ľudskej dôstojnosti, ako aj ďalšie základné práva a slobody, ktoré sú vzhľadom na špecifické postavenie nenarodeného dieťaťa objektívne možné.

nenarodené dieťa má mať podľa návrhu ústavného zákona spôsobilosť na práva, pričom podmienka narodenia sa živého dieťaťa sa navrhuje ponechať iba pri majetkových právach nenarodeného dieťaťa, vzhľadom na ich charakter a osobitné postavenie nenarodeného dieťaťa. Pri ostatných právach nenarodeného dieťaťa sa táto podmienka ruší. Pokiaľ ide o ústavné práva, nenarodené dieťa má mať kvôli jednoznačnosti spôsobilosť na tie z nich, ktoré budú nenarodenému dieťaťu v ústave vyslovene zaručené. Nie všetky základné práva je totiž možno vzťahovať aj nenarodené deti napríklad právo na vzdelanie, právo slobodne sa združovať a pod.

Predkladatelia vzhľadom na systematiku slovenského právneho poriadku napríklad Občianskeho zákonníka neustanovujú výslovné zaručenie práv nenarodenému dieťaťu vo všeobecnosti.

Predkladatelia návrhu ústavného zákona sú pevne presvedčení, že právo na život je prirodzeným a primárnym základným ľudským právom, keďže bez neho nemajú ostatné základné práva a slobody význam. To len si tu takú krátku prestávku urobiť a takú pomlčku, spomínam si na veľmi ťažké časy, ktoré môj brat Maroš, ktorý je farárom v Žakovciach a mal podobné problémy jak ja teraz, aj práve aj s medializáciou a podobne, boli to veľmi vážne a ťažké ataky, stará sa o telesne postihnutých bezdomovcov núdznych ľudí a oni si napísali taký transparent, ktorý opreli o stenu fary a tam veľkými písmenami bolo napísané právo na život. Právo na život je tým najzákladnejším ľudským právom, akékoľvek môže byť.

Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedeného v odôvodnení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky US12/01 citujem: “právo na život je vstupnou bránou a pilierom celého systému ochrany základných práv a slobôd”…(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ústavný súd nemá dôvod spochybňovať kľúčové miesto práva na život v systéme základných práv a slobôd. Ľudský život ako najvyššiu hodnotu je nevyhnutné chrániť od vzniku nenarodeného dieťaťa až po prirodzenú smrť a túto ochranu garantovať v ústave. Právny poriadok dovoľujúci úmyselné zabíjanie nenarodených detí a hrubé porušovanie ich ľudskej dôstojnosti jednoznačne nie je spravodlivý, morálne prípustný a nie je ani v súlade s prirodzeným právom. Slovenská ústava nepripúšťa trest smrti s čím sa predkladatelia ústavného zákona stotožňujú, preto je zvlášť zavrhnutiahodné, že dovolenie zabíjania nevinných nenarodených detí neschopných akejkoľvek obrany má v právnom poriadku Slovenskej republiky miesto. Nenarodené deti, ktoré sa nemôžu narodiť z dôvodu, že sú akýmkoľvek spôsobom úmyselne pozbavené života, nie sú subjektmi práva a priamo im neprináleží žiadna právna ochrana. Platí totiž podmienka, podľa ktorej má počaté dieťa spôsobilosť mať akékoľvek práva len vtedy, ak sa narodí živé.

Predloženie návrhu ústavného zákona je snahou napraviť tento neakceptovateľný stav, ochrániť okrem iného život, nedotknuteľnosť a ľudskú dôstojnosť nenarodených detí, ako aj dosiahnuť spravodlivosť a rešpektovanie prirodzeného práva v právnom poriadku Slovenskej republiky. Právo má osobitne chrániť tých najslabších a najzraniteľnejších, t. j. nielen detí, mladistvých a tehotné ženy čl. 41 platnej ústavy, ale aj nenarodené deti a ťažko choré nenarodené osoby.

Myslím si, že s touto skúsenosťou, rovnako aj aj, ako aj môj brat máme tie možno dá sa povedať jedny z najlepších skúsenosti v našej krajiny. Náš Maroš sa stará o takéto deti a práve o tých, kde sú tlačení do kúta a sú porušované aj základné ľudské práva. Ja vo svojom osobnom voľne ja sa zasa starám o zomierajúcich ľudí, myslím si, že o zomieraní by som vedel tuná veľmi dlho a veľmi veľa hovoriť. Dovolím si povedať, že mám viac desaťročnú skúsenosť práve s touto problematikou.

Preto sa do ústavy, ako právnej normy s najväčšou právnou silou dopĺňajú zákazy akéhokoľvek úmyselného potratu, pričom sa zaručuje ochrana života matky nenarodeného dieťaťa. Eutanázia asistovanej samovraždy, závažnosť a následky predmetných nemorálnych konaní si vyžadujú ústavný zákaz. Súčasná neprístupnosť eutanázie a asistovaného suicídia podľa prílohy č. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (etický kódex) zdravotníckeho pracovníka.

Ani trestnosť účasti na samovražde sa nejavia ako dostatočné. V návrhu ústavného zákona sa tiež zakazujú viaceré ďalšie z morálneho hľadiska neprípustné činnosti porušujúce nedotknuteľnosť alebo ľudské dôstojnosť nenarodeného dieťaťa, alebo nenarodeného človeka. A navrhuje zákaz všetkých zásahov spôsobujúcich delenie ľudského vajíčka vznik nenarodeného dieťaťa, alebo organizmu obsahujúce ľudské prvky, zákaz všetkých druhov klonovania, zákaz umelého oplodnenia a ďalších činnosti, následkom ktorých je, alebo môže byť ukončenie života nenarodeného dieťaťa. Zákaz odoberania a získavania využívania buniek, vrátane embryonálnych kmeňových buniek orgánov a iných častí nenarodených detí (okrem výnimiek ktoré sú v súlade s morálkou).

V záujme ochrany zdravotného a priaznivého všestranného vývinu detí sa ustanovujú v ústave aj základné podmienky adopcií, pričom sa sprísňujú podmienky osvojenia detí do zahraničia. Táto snaha je tiež reakciou na neakceptovateľnú prax adopcií v niektorých zahraničných štátoch, nezohľadňujúcu najlepší záujem dieťaťa, morálku, ani prirodzené právo, ale záujmy LGBT aktivistov, s ktorou zásadne nesúhlasíme.

Z morálneho hľadiska je absolútne neprípustný návrh akčného plánu pre LGBT ľudí na roky 2016 až 2019 predložený Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, deštruktívne zasahujúci do oblasti vnútra, spravodlivosti, práce, sociálnych vecí a rodiny, školstva, vedy výskumu a športu, zdravotníctva a kultúry. Návrh ústavného zákona zdôrazňuje suverenitu Slovenskej republiky v morálnych otázkach, ako aj hodnotových. Výlučnú právomoc Slovenskej republiky v kultúrno-etických otázkach garantuje aj deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky z roku 2002 o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie a štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únie v kultúrno-etických otázkach. Táto deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky zdôrazňuje princíp zvrchovanosti, spočívajúci v ponechaní rozhodovania o kultúrno-etických otázkach ochrany života a dôstojnosti ľudskej bytosti od počatia, až po prirodzenú smrť ochrany rodiny a inštitúcie manželstva, ako základu spoločnosti, ako i rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania, vo výlučnej právomoci členských štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii rešpektovanej Európskou úniou.

Predkladaný návrh ústavného zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy na podnikateľské prostredie, ani vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Návrh ústavného zákona má pozitívne sociálne vplyvy. Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, okrem tých, ktoré je potrebné s návrhom ústavného zákona zosúladiť, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh ústavného zákona je čiastočne zlučiteľný s právom Európskej únie. Toľko na úvod pán predseda k ústavnému zákonu a teraz mi kolegovia a kolegyne dovoľte predložiť návrh zákona, je tu zlúčená rozprava, tak uvediem aj návrh zákona.

Návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej republiky č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Štefan Kuffa, Marián Kvasnička a Jozef Mikloško.

Dovolím si tu takúto poznámku, tento zákon, práve tento zákon dovolím si povedať, že tento zákon je nositeľom zla v našej krajine. Je potrebné ho naozaj zrušiť, hovorím to s plnou vážnosťou tak, ako tu stojím. Tento zákon je nositeľom zla, je to zákon č. 73/1986. Návrh zákona sa predkladá v nadväznosti na súvisiaci návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorého cieľom je garantovať nenarodeným deťom od ich vzniku právo na život, nedotknuteľnosť, ochranu zdravia, zdravie ľudskej dôstojnosti, ako aj ďalšie základné práva a slobody, ktoré sú vzhľadom na špecifické postavenie nenarodeného dieťaťa objektívne možné.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je v súlade s návrhom ústavného zákona o ochrane života zabezpečiť v Slovenskej republike najmä účinnú ochranu života nedotknuteľnosti ľudskej dôstojnosti a zdravia nenarodených detí, ako aj ochranu ďalších práv zaručených nenarodenému dieťaťa v návrhu ústavného zákona o ochrane života. Ďalej zrušiť zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a vyhlášku č. 74/1986, ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov.

Ďalej novelizovať dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka a Trestného zákona. Súčasne je potrebné celý právny poriadok Slovenskej republiky komplexne prehodnotiť s rovnakou účinnosťou, aká bude uvedená v schválenom návrhu ústavného zákona o ochrane života, predložiť do legislatívneho procesu aj ďalšie návrhy noviel súvisiacich právnych predpisov.

Predkladaný návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, ak by teda mal, tak len tie pozitívne, dovolím si dodať, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyvy ani na rozpočet

===== …predkladaný návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, ak by teda mal, tak len tie pozitívne, dovolím si dodať na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyvy ani na rozpočet verejnej správy. Ak by teda mal, tak by ja si dovolím povedať, že by mal len ten pozitívny vplyv aj na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky okrem tých ustanovení, ktoré je potrebné s návrhom ústavného zákona o ochrane života zosúladiť. S rovnakou účinnosťou, ako nadobudne schválený návrh ústavného zákona o ochrane života, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh ústavného zákona je čiastočne zlúčiteľným s právom Európskej únie. Toľko na úvod predkladaných návrhov zákona. Ak by som ešte mohol, tak chcem dodať možno niekoľko slov. Tento návrh zákona nie je tuná proste predkladaný, že ten náš možno tá príprava a ten proces naozaj trval niekoľko rokov, nebolo to napísané v priebehu týždňa, mesiaca, ale je to pretavená práca odborníkov, dá sa povedať do niekoľkých rokov, v rámci rozpravy ja tieto veci priblížim. Chcem povedať, že predkladaný návrh zákona to, že som to mohol tuná predniesť, myslím si, že za celé to krátke obdobie, ktoré som pôsobil v Národnej rade, bol som tuná veľmi silne atakovaný, musím povedať veľakrát aj zo strany niektorých mojich kolegov, zo solidarity nebudem hovoriť tieto mená, ani sa na mená nepýtajte, ale bol som atakovaný do tej miery, aby tento návrh zákona toto volebné obdobie vôbec tuná nebol predložený. To, že tento návrh zákona tuná je predložený, je to aj vďaka tým ľuďom, ktorí ma na tejto ceste sprevádzali. Musím sa priznať ja ako praktizujúci katolík, bol som si pýtať nie tak dávno požehnanie aj od arcibiskupa, ktorý mi dal na túto misiu svoje požehnanie, hovorím to s plnou vážnosťou, pretože tie útoky voči mojej osobe, ktorý boli, boli skutočne takmer nevypovedateľné a v pondelok predtým, než som išiel do Národnej rady, sme sa rozprávali s mojim starším bratom. Mám dvoch starších bratov. Jeden z nich je ten farár v Žakovciach a Maroš bol ten, ktorý mi dal požehnanie a hovorí, že prehrať s Kristom je víťazstvo. Nebojím sa aj o tú možnú moju osobnú diskreditáciu, ktorá ma sprevádza a tú škandalizáciu mojej osobnosti. Je to jednoduchá obeta, obeta za tento zákon, že tu môže byť v tejto Národnej rade preložený. Návrh zákona alebo ochrana života je tak vážnou a tak ťažkou témou, myslím si, že zaslúži si našu pozornosť a to aj patrí aj vám zároveň výzva tým, ktorí tu budete ešte aj to nasledujúce volebné obdobie, aby aspoň raz za jedno celé volebné obdobie tento návrh zákona práve sa ocitol tuná v Národnej rady dovtedy, kým naozaj neprijmeme účinnú ochranu ľudského života. Ľudský život je nenahraditeľný, jedinečný, neopakovateľný. Zo skúseností môžem povedať, že čím si bližšie k smrti, paradoxne tým máš väčšiu túžbu žiť. Ešte raz. Čím si bližšie k smrti, tým máš väčšiu túžbu žiť. Tie bludy, ktoré sa tu rozprávajú, že ľudia chcú, aby boli usmrtení a eutanázia. za tými slovami treba dešifrovať tú skutočnosť, že človek sa bojí utrpenia. Zmiernite mi utrpenia a bolesť a v tom je zásadný rozdiel. Nie že ja chcem zomrieť a len podľa možností nechcem trpieť. Bolesti sa bojíme, bojíme sa utrpenia a najviac sa bojíme smrti. Pred smrťou všetci stíchneme, úplne všetci. Dnes môžeš byť poslancom Národnej rady, dnes môžeš byť ministrom, môžeš byť prezidentom, môžeš byť predsedom vlády, ale keď sa ťa dotkne smrť a budeš zomierať, všetci s bázňou a rešpektom budeme v tichosti a jednoducho tá smrť prichádza bez toho, že či ty ju prijímaš alebo ju neprijímaš, či sa s touto skutočnosťou stotožňuješ alebo nestotožňuješ. Chcem podčiarknuť jednu vec, ktorú mi nedá, aby som nepodčiarkol. Sú to nenarodené deti a dieťa je to, ktoré jednoducho nemá možnosť prakticky žiadnej obrany. Dieťa nie je súčasťou matky. Nenarodené dieťa v prenatálnom období. Je to, ak to môžem povedať takto samostatný subjekt, samostatná jednotka. Prepáčte mi, možno tie termíny nie sú také veľmi celkom správne. Je to samostatný človek, samostatný jedinec. A mať právo na život toho druhého, tak to sa pasuje do pozície Boha, aby rozhodoval o takejto otázke, ako je bezpochyby otázka života a smrti. Toľko na úvod. Ďakujem.

- Reklama -