Dominik sa narodil so srdcovou poruchou a keď mal deväť mesiacov, podstúpil operáciu. Po nej ho vrátili rodičom z nemocnice vo veľmi zlom stave a ten sa postupne zhoršoval. Záverečná diagnóza znela detská mozgová obrna. Rodičia sa o Dominika trpezlivo a s láskou starali.
A hoci nikdy nechodil, neprehovoril a svoju mamu nikdy nepohladkal, o ústave nebolo ani reči. Len pán Jozef s manželkou vedia, koľko trpezlivosti a vlastného obetovania venovali jeho nepretržitej starostlivosti. Len oni dvaja vedia, ako vyzerá realita pozerať sa denne na svojho nevládneho a trpiaceho syna, celých 24 rokov, bez nádeje na zlepšenie.
Dnes je, zdá sa, z milujúceho otca kriminálnik, vrah svojho dieťaťa. Nebezpečný človek, ktorého neradno pustiť ani len na Dominikov pohreb. Lebo čo ak by skutok zopakoval. Zlý vtip? Nie, takto sa totiž naša legislatíva pozerá na Jozefa.
Čítajte viac: http://komentare.sme.sk/c/8038011/v-nasom-zakonniku-konanie-zo-sucitu-nema-miesto.html#ixzz3okQQUvAZ.
