Osemdesiaty deviaty to mal zmeniť. Mnohé aj zmenil. Slovensko si vybojovalo slobodu a demokraciu. Ľudia už nemuseli voliť komunistov, mohli začať podnikať, cestovať a spolupodieľať sa na veciach verejných. Novinári mohli začať písať, médiá vysielať, ľudia kritizovať a opozícia oponovať.
Niekomu však príliš zachutila moc. Moc a peniaze. Pretože len ich kombinácia je pre mnohých zaujímavá. Veď si predstavte takého premiéra alebo ministra, ktorý má obrovskú moc riadiť krajinu, rozhodovať o vážnych veciach, obrovských peniazoch a z vlastných zarobených peňazí nemá ani na to, aby sa kvalitou bývania vyrovnal úspešnému manažérovi. (Nie daňovému podvodníkovi). Veď to je na šľaktrafenie. Ľudia s mocou sa potom snažia k peniazom dostať. Mnohí akoukoľvek cestou. Veď majú moc. Stačí potlačiť morálku, etiku, hanbu a niečo si z toho spoločného, verejného, uchmatnúť.
Niektorí predstavitelia smeráckej vlády si už roky „ uchmatúvajú“ neúrekom. Dôkazom sú nespočetné kauzy, v ktorých Slovensko prišlo o stovky miliónov eur a fakt, že nikto nebol potrestaný (ak nepočítam komické odvolanie z funkcie) v nich vyvoláva pocit, že môžu všetko. Káuz pribúda, rady „zainteresovaných“ rastú a riziko, že sa niečo prevalí sa násobí. Keď sa kauza prevalí, v demokratickej krajine je opozícii dovolené kritizovať, novinárom sa pýtať a písať a občanom je umožnené sa k tým informáciám dostať. V právnom štáte je navyše dovolené prokurátorom konať a sudcom súdiť.
Niekomu to však prerástlo cez hlavu. Minister vnútra Kaliňák, namočený v mimoriadne vážnej kauze s daňovými podvodmi, vyšetrovaný sebe podriadenou Národnou kriminálnou agentúrou; premiér Fico celé mesiace kryjúci tieto podvody a bývajúci v byte priamo zainteresovaného „nášho človeka“ Bašternáka; tisíce protestujúcich ľudí na námestiach a pred Ficovým bytom – to je už situácia, ktorá si vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Aby sa nevyšetrovalo ale „vyšetrovalo“, aby sa nehovorilo, ale „hovorilo“, aby sa nepísalo, ale „písalo“. Slovom, aby sa všetko pekne ututlalo, vyvetralo a ide sa ďalej. K ďalším tučným vratkám…
Špeciálna starostlivosť začala sabotovaním opozíciou zvolanej mimoriadnej schôdze na odvolanie premiéra Fica a ministra vnútra Kaliňáka. Vládni poslanci obe schôdze obštrukciami zrušili. Odloženie schôdze „na neurčito“ a jej následné presunutie o celé mesiace sú len potvrdením toho, ako veľmi im záleží na tom, aby sa ľudia dozvedeli čo najmenej. Že vraj, čo si o nás pomyslia naši európski partneri, hlavne v čase nášho predsedníctva?! Trápna výhovorka. Nuž, pravdu.
Keď sme ako opozícia nedostali na kritiku a diskusiu priestor v parlamente, iniciovali sme protesty. V Bratislave, Košiciach, Martine, Trnave, Banskej Bystrici a mnohých ďalších mestách vyšli ľudia do ulíc, aby sa dozvedeli, pýtali a hlavne, vyjadrili svoj postoj a nevôľu so zlodejmi v politike. Ako zhrnutie všetkých informácií o kauze Bašternák, pre ktoré nemá čo robiť na svojej stoličke ani premiér Fico ani minister Kaliňák, sme SaS spolu s OĽaNO vydali noviny KALI špeciál. Chceli sme ich na vlastné náklady distribuovať do dvoch miliónov domácností po celom Slovensku. A tu prišla ďalšia obštrukcia zo série špeciálnych opatrení.
Nestačilo zmarenie dvoch mimoriadnych parlamentných schôdzí. Nestačilo odvolanie a dokonca stíhanie prokurátora Špirka, ktorý mal kauzu Bašternák na starosti. Na rad prišla ďalšia obštrukcia vo forme sabotáže Slovenskej pošty. Áno, tej Slovenskej pošty, ktorá je čisto štátnou akciovou spoločnosťou, ktorej šéfuje vládny nominant, ktorá prevzala zákazku na distribúciou 2 miliónov kusov novín KALI špeciál a riadne s nami uzavrela zmluvu o distribúcii. Tá istá štátna pošta dostala politickú úlohu tieto noviny nedistribuovať. Prvé dni s nami hrala nečistú hru o akési dodanie podkladov, ktoré dávno dodané mala (konkrétne Potvrdenie o registrácii periodika na Ministerstve kultúry a Výpis zo zoznamu periodickej tlače) a prehadzovala si náš prípad s Ministerstvom kultúry. Následne robila smiešne a zúfalé kroky zatajovania zodpovedných ľudí, ktorí mali prípad na starosti. Dnes sa už netají tým, že KALI špeciál jednoducho nerozdistribuuje. Lebo.
Slovenská pošta sa tak úplne priamo zapojila do nečistého a nechutného politického boja. Rukami vládneho nominanta robí bezprecedentnú cenzúru a bráni šíreniu kritických a vysvetľujúcich informácií o tom, akým kriminálnym spôsobom sa tu vládne. Šliape svojím konaním po európskych hodnotách demokracie a právneho štátu, a to v čase nášho predsedníctva. Ktovie, či pána Fica a Kaliňáka ešte stále zaujíma, čo si o nás naši európski partneri pomyslia. Ja to viem. Nič dobré.
Páni, čo bude nasledovať? Čo zakážete? Pesničky, kapely, knižky?
Komentár pre spravodajský portál EuropskeNoviny.sk pripravila Jana Kiššová, predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, predsedníčka Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov podpredsedníčka strany SaS.
