Kiššová (SaS): Daňový dopad jednej európskej pokrivenosti

0
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) (Autor: SaS)

Prebiehajú v idealizovaných podmienkach (teplota okolia, vozovka) a výrobcovia cieľavedome využívajú medzery v predpisoch. Napríklad na nižší valivý odpor obúvajú na kolesá pneumatiky s nižším odporom, ktoré navyše dofúkajú na vysoký tlak (v bežnej premávke by pritom bolo nebezpečné takto jazdiť!), demontujú všetky doplnky, aby znížili aerodynamický odpor a hmotnosť, a dokonca prelepujú špáry, nielen medzi dielcami karosérie, ale aj tie nevyhnutne funkčné, napríklad mriežku chladiča. Špeciálne trénovaní vodiči alebo roboty potom riadia testované auto na dolnom povolenom rýchlostnom limite. Po teste výrobca ešte zredukuje namerané údaje paušálne o štyri percentá.

Pri druhej časti skúšky, v takzvanej valcovej skúšobni, potom platné predpisy umožňujú až o 110 kg nižšiu hmotnosť oproti skutočnej hmotnosti vozidla. Tiež sa upravujú brzdy, odpája alternátor, používa iné, veľmi špeciálne a extra drahé, mazivo, preprogamúva sa riadiaca jednotka na nižší výkon. Jednoducho takto namerané hodnoty vôbec neodzrkadľujú reálnu spotrebu vozidla, ale udávajú ju výrazne nižšiu. Rozdiely oproti skutočnosti vo výške až 30-40% nie sú ničím výnimočné (napr. merania nemeckého autobild.de).

Som presvedčená, že takýmto konaním dochádza keď už nie priamo k podvodu, tak minimálne k zavádzanou spotrebiteľa. Všetko pod taktovkou EÚ, ktorá tieto triky (podvody?) posvätila.

Jednak spotrebiteľ si kupuje auto, ktoré pre väčšinu domácností, ale aj podnikateľov, znamená významnú položku, s vlastnosťami (napr. spotrebou), ktoré nezodpovedajú skutočnosti. Pritom parameter spotreby je jeden z najvýznamnejších pre ekonomiku prevádzky.

Nekritizujem týmto výrobcov, táto „manipulácia“ je totiž celkom legálna a tieto legalizované triky nám nastavila EÚ. Je jedno či ako výsledok lobingu alebo „sama od seba“. Výrobca, ak by ich nevyužil, poškodil by v konkurenčnom boji sám seba.

Ďalším významným momentom je uplatniteľnosť výdavkov na pohonné hmoty (PHM). Nielenže spotreba a teda výdavky na PHM sú vyššie než výrobca pri predaji auta sľúbil, ale tieto vyššie výdavky štát neumožňuje uplatniť ako daňový náklad. Rovnako pri súkromných autách (napríklad pri použití na služobný účel) ako aj pri všetkých vozidlách používaných na podnikanie, rovnako vo veľkých firmách ako aj u živnostníkov. Štát robí výnimku jedine u seba, teda napr. na ministerstvách existujú smernice, ktoré umožňujú nadspotrebu áut bez postihu. Samozrejme len pre seba a svojich úradníkov.

Všetci ostatní sú povinní riadiť sa údajmi z technických preukazov (vydávaných štátom) a nadspotreba (teda spotreba vyššia ako údaj v technickom preukaze, stanovený pomocou všetkých horeuvedených trikov a zapísaný štátom), nie je považovaná za daňový náklad.

Iste, je možné si za drahé peniaze objednať premeranie skutočnej spotreby. Jedna nemenovaná spoločnosť ponúka takéto premeranie za asi 400-600 eur, podľa typu vozidla a merania, pričom samotné meranie trvá približne 4 až 5 hodín. Toto je však drahé, administratívne a časovo náročné a vonkoncom nie systémové riešenie.

Pozrime sa na to ešte v číslach:
Vozidlo so spotrebou podľa technického preukazu 6,3 litra/100 km má skutočnú spotrebu 8,2 litra/100 km, čo je bežný údaj pre stredne veľké osobné auto. Pri ročne najazdených 30.000 km je rozdiel medzi deklarovanou a reálnou spotrebou 570 litrov, čo je približne 600-800 eur (v závislosti od ceny PHM), ktoré musí podnikateľ nielen naviac voči predpokladanému nákladu vynaložiť, ale ešte ich aj samostatne vykázať, zadministrovať a na konci roku pripočítať k daňovému základu a teda z nich ešte aj zaplatiť daň z príjmu.

Keď už je výrobcom (legislatívou EÚ) umožnené využívať rôzne podvodné triky, ktoré vedú k zavádzaniu spotrebiteľa a, ako som popísala vyššie, aj k jeho nasledujúcemu poškodzovaniu priamymi alebo nepriamymi nákladmi, zvýšenou administratívou a ešte aj zvýšením daňovej povinnosti, zaveďme do tohto aspoň rovnaký meter pre štát a podnikateľa. Ak je to v štátnej správe dovolené (zahrnúť do nákladov reálnu spotrebu PHM), musí to byť dovolené aj pre podnikateľov. Už samotné pravidlá merania dané legislatívou EÚ poškodzujú spotrebiteľa (reálne má vyššie náklady ako mu bolo „regulérne“ ponúknuté), nech ho nepoškodzuje aspoň slovenská daňová legislatíva. Preto sme v našej Agende 2020 – 6 krokov, aby sa doma oplatilo pracovať, podnikať a žiť, navrhli v duchu rovnaký meter pre štát a podnikateľa pravidlo, že ak je reálna spotreba PHM dovoleným výdavkom pre štátnu a verejnú správu (teda štát uznáva, že vozidlo môže mať vyššiu spotrebu ako je uvedené v technickom preukaze), MUSÍ TO BYŤ NÁKLADOVOU POLOŽKOU PRE PODNIKATEĽA.

Ešte pre zaujímavosť, ako tieto nezmysly EÚ vnímajú iní?

Tak napríklad, vo Veľkej Británii sa vraj dostal s výrobcami do konfliktu aj Úrad pre dohľad nad reklamou. Výsledkom je, že inzeráty musia u nich niesť upozornenie, že údaj o spotrebe je vhodný len na porovnávacie účely, ale nemusí odrážať skutočnú realitu. Takéto označenia požadujú aj ďalšie automobilové kluby v Európe.

Existuje už i niekoľko medializovaných súdnych precedensov. Napríklad v roku 2010 vydal súd vo Wiesbadene nariadenie predajcovi Porsche, že musí vziať Cayenne naspäť, lebo kupujúceho výslovne neupozornil na rozdiel v spotrebe uvádzanej výrobcom a tej skutočnej. Výrobca si z toho ponaučenie nezobral, aj v aktuálnom prospekte je upozornenie ukryté v poznámke pod čiarou.

- Reklama -