Kiska: Pripomínajme si občiansky a demokratický charakter SNP

0
Prezident SR Andrej Kiska (Autor: sita)

„Vážení účastníci povstania, naši hrdinovia,
vážený pán predseda národnej rady Slovenskej republiky,
vážený pán predseda vlády,
vzácni hostia,
milí občania z Banskej Bystrice, ale aj z celého nášho krásneho Slovenska.

Nedá sa byť vždy hrdinom, ale vždy sa dá zostať človekom. Bývajú ale okolnosti v živote jednotlivca alebo krajiny, ktoré postavia ľudí do situácie, že na to, aby zostali ľuďmi, aby sa postavili zlu – musia prejaviť hrdinstvo.

Takto sa zachovali bojovníci Slovenského národného povstania v roku 1944, keď sa rozhodli otvorene postaviť proti zlu. Takto sa zachovali statoční muži a ženy z Slovenska, spolu s príslušníkmi iných štátov, ktorí sa v auguste roku 1944 zapojili do Slovenského národného povstania, ale aj tí, ktorí dlhé mesiace podporovali bojovníkov Slovenského národného povstania a pomáhali im.

Aj títo ľudia vtedy mali strach. Strach o svoj vlastný život, o život svojich najbližších, o svoje rodiny, deti. Kto z nás by nemal strach? Stála prítomnosť strachu, nekonečnédomové prehliadky chlapmi v dlhých čiernych kožených kabátoch – to sú spomienky aj mojej mamy, keď dedo bojoval v povstaní.

Ak ale pocit zodpovednosti za svoju krajinu, ak ochota postaviť sa zlu prekoná strach, potom sa z ľudí stávajú výnimoční ľudia. Hrdinovia. To platilo vždy, v minulosti aj dnes. A v roku 1944 sme výnimočných ľudí na Slovensku mali desiatky tisíc.

Je veľa dôvodov, pre ktoré tu dnes sme. Pre ktoré chodíme v tento deň na toto pamätné miesto. Pre ktoré sme povinní sem prichádzať znovu a znovu, aby sme zopakovali, vždy s rovnakou úctou a vážnosťou: ďakujeme a nezabudneme. Pretože jedným z dôvodov, prečo tu dnes môžeme stáť ako občania slobodnej, demokratickej, sebavedomej Slovenskej republiky – je Slovenské národné povstanie.

Dnes ešte stále máme tú česť a môžeme povedať ďakujeme a nezabudneme aj vám, priamym účastníkom Povstania, ktorí ste tu dnes viacerí s nami. Ale ani generácie, ktoré prišli po vás, a ktoré prídu po nás, ani žiadne okolnosti nič nezmenia na význame, zmysle a odkaze Povstania. Teda že Slovensko vie rozoznať zlo, dokáže sa zlu postaviť, že ľudia, aby zostali ľuďmi a chránili ľudské hodnoty, sa na Slovensku v takej chvíli stanú hrdinami, a sú pripravení vzdorovať hoci aj presile.

Slovenské národné povstanie nedokázalo túto presilu poraziť vojensky. Ale zvíťazilo v boji o charakter Slovenska. Bojovníci v Povstaní a ľudia, ktorí Povstanie podporovali, porazili obraz o Slovensku ako o krajine, spoločnosti, pospolitosti, ktorá sa so zlom zmierila, mlčky ho tolerovala alebo ho dokonca schvaľovala.

Isteže, desaťtisíce bojovníkov a státisíce podporovateľov sa nezjednotili do Povstania, ktoré sa stalo národným, preto, lebo ich poháňala túžba po dobrodružstve, ani preto, lebo ich k tomu viedli politické úvahy o povojnovom postavení Slovenska. Ľudia, ktorí sa s toľkým odhodlaním zapojili do Povstania, ktorí v takomto rozsahu a v takých útrapách bojovali, zomierali, ktorí sa nevzdali a znášali dôsledky svojho rozhodnutia – mali vyšší cieľ. Bez ohľadu na pôvod, politické presvedčenie alebo vieru si želali vykoreniť všetky fašistické, rasistické a totalitné tendencie a praktiky. V Európe aj u nás doma na Slovensku.

Ľudia na Slovensku povstali proti názoru, že relatívny blahobyt sa dá a smie vykúpiť spojenectvom so zlom. Alebo jeho tolerovaním.

Preto je našou povinnosťou pripomínať si tento občiansky a demokratický charakter Povstania. Aby bola naša prítomnosť na tomto mieste úprimná, aby bola naša úcta k obetiam pravdivá a aby naša vďaka a obdiv za hrdinstvo povstalcov v roku 1944 boli aj zaväzujúce.

Obete a útrapy účastníkov Slovenského národného povstania boli súčasťou obrovských obetí a útrap národov Európy a sveta počas 2. svetovej vojny. Aj preto, lebo ľudia nedokázali zavčas rozpoznať zlo v jeho zárodkoch. A obeťami tohto zla a strašných dôsledkov, ktoré prinieslo, sa stali desiatky tisícov občanov Slovenska a desiatky miliónov ľudí v Európe. Pretože priveľa ľudí v Európe aj na Slovensku nechcelo vidieť alebo nevidelo zlo v zárodku, pretože si nevedeli predstaviť, k akej katastrofe a neľudskosti nepredstaviteľných rozmerov môžu národy Európy doviesť prejavy a ideológia nacizmu a fašizmu, prejavy rasizmu a totalitných ideológií neznášanlivosti.

Preto si dnes všímajme to, čo si ľudia vtedy dostatočne včas nevšimli. Nepodceňujme javy a prejavy, ktoré verejnosť vtedy podcenila. Na európskom kontinente, aj u nás doma na Slovensku. Na to dnes nemusíme byť hrdinami, stačí, aby sme zostali ľuďmi.

Aby sme mohli s čistým svedomím v tento deň a na tomto mieste vždy a znovu povedať:

Ďakujeme a nezabudneme.“

- Reklama -